Celková čiastka
Zostávajúci čas
Boh
Je najvyššia bytosť
a) ktorej sa treba klaňať a slúžiť (Dt 6, 4-5),
b) ktorá v monoteistickej tradícii je uznaná ako osobná, večná, nemenná, vševediaca a všemohúci stvoriteľ.
Podľa Starého zákona jediný a svätý Boh Izraela presahuje náš materiálny svet a nemožno ho znázorňovať obrazmi (Ex 20,4; Lv 19,4; Dt 4,12.15-24). Zároveň Boh je vždy nablízku vyvolenému ľudu, miluje ho zmluvnou láskou a milosrdnou vernosťou otca (Joz 24; Is 46,1-13; Oz 2,14-13). Vtelením Božia seba-komunikácia v dejinách dosiahne svoj vrchol v zjavení Trojice. V Synovi prostredníctvom Ducha, ktorý prebýva v nich, Boh adoptuje ľudí za deti (Gal 4,4-6) a môžu ísť k Otcovi (Jn 14,6-7). Hoci Starý zákon už naznačil Boží záujem o všetky národy (napr. Jonáš), Boh je v Novom zákone zjavený ako Boh lásky (1Jn 4,7-10.16) pre všetky národy (Mt 28,19-20; Rim 3,29-30; 9,1-11,36).
Monoteizmus (z gréčtiny: „veriť v jedného Boha“)
Je to viera v jedného (a jediného) osobného Boha, ktorý je všemohúci, vševediaci a úplná láska, Stvoriteľ a Pán všetkého a všetkých a existuje tiež odlišne od celého vesmíru a nad ním.
Spočiatku Izrael uctieval iba jedného Boha, bez toho, aby nevyhnutne popieral existenciu pohanských (nižších) božstiev. V 6. storočí pred Kristom monoteizmus Izraela však jasne a ostro poprel skutočnosť akéhokoľvek iného božstva (Iz 41,21-24; 43,10-13; 44,8).
Zjavenie Nového zákona, že v jedinom Bohu sú tri osoby, sa neprotiví skutočnému monoteizmu. Judaizmus a islam však odmietajú vieru v Trojicu, pretože ju považujú za nezlučiteľnú so svojou monoteistickou vierou.
V oblasti komparácie náboženstiev niektorí tvrdili, že monoteizmus sa vyvinul z predchádzajúceho polyteizmu (viera v mnohých bohov), alebo že prvotný a čistý monoteizmus často upadol do nasledujúceho polyteizmu. V každom prípade, skutočný vývoj rôznych náboženstiev sa nejaví zodpovedať ľahko a jasne ani jednej z týchto dvoch dominantných teórií.
Polyteizmus (z gréčtiny: „Veriť v mnohých bohov“)
Je to presvedčenie, že existuje veľa božstiev, často zoskupených okolo najvyššieho božstva v panteóne (z gréčtiny: „všetci bohovia“). Existuje medzi nimi určitá hierarchia a zosobňujú rôzne skúsenosti a funkcie života. Polyteistické náboženstvá sa praktizovali v starodávnych kultúrach Afriky, Ázie, Grécka, Ríma a možno ich nájsť aj v niektorých moderných kultúrach.
Niektorí vedci tvrdili, že v dejinách svetových náboženstiev polyteizmus v určitom okamihu dospel na vyššiu úroveň monoteizmu, zatiaľ čo podľa iných monoteizmus upadol do polyteizmu. Historické a antropologické údaje sa zdajú príliš zložité na to, aby sme mohli akceptovať podobné zjednodušujúce teórie.
Zdroj: http://www.clerus.va/content/clerus/it/biblioteca.html
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram