Minulý týždeň sa vo Vatikáne niesol v znamení mnohých posolstiev. Prvé z nich, z produkcie Pápežskej akadémie pre život, bolo síce podpísané jej predsedom, arcibiskupom Vincenzom Pagliom, už 2. februára, teda na slávnosť Obetovania Pána, ale zverejnené bolo až v uplynulých dňoch.

Pomerne rozsiahly text je zameraný na starších ľudí v súvislosti s prebiehajúcou epidémiou koronavírusu. Autori v ňom píšu, že „starnutie je dar od Boha a obrovský zdroj; je to úspech, ktorý je potrebné starostlivo strážiť, a to aj v prípade obmedzujúcich chorôb, keď vznikne potreba integrovanej starostlivosti a vysoko kvalitnej pomoci. Je nepopierateľné, že pandémia posilnila naše vedomie, že »bohatstvo rokov« je pokladom, ktorý si treba vážiť a chrániť.“ 

Dokument zároveň poukazuje na to, že staroba predstavuje „ideálny vek na odovzdanie sa Bohu. Keď telo slabne, psychická vitalita, pamäť a myseľ slabnú, závislosť ľudskej osoby na Bohu je čoraz zrejmejšia. Starší ľudia tak učia každého – so svojou krehkosťou a závislosťou na druhých – obnoviť svoj vzťah s Bohom.“

Pápežská akadémia pre život dostala v týchto dňoch na základe rozhodnutia pápeža Františka aj štyroch nových členov. Ide o profesorku Margaritu Bofarull Buñuelovú, rehoľnú sestru zo Spoločnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ďalej o profesora a františkána Pavla Benantiho, o profesorku Máriu Chiaru Carrozzovú, v osobe ktorej získava Akadémia nové kompetencie v oblasti technológií a ich dôsledkov v etickej a zdravotníckej oblasti, a napokon o profesora Waltera Ricciardiho.

Posledný menovaný absolvoval medicínu v roku 1986 a doktorát z verejného zdravotníctva získal v roku 1990 na Neapolskej univerzite. V súčasnosti je držiteľom titulu profesora hygieny a verejného zdravia na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca v Ríme, kde je tiež vedúcim Katedry verejného zdravia a prodekanom Lekárskej fakulty. Pôsobí ako redaktor vedeckých viacerých časopisov. V roku 2011 ho taliansky minister zdravotníctva vymenoval za svojho zástupcu vo výbore štátu a regiónov pre hodnotenie talianskej národnej zdravotnej služby. Medzinárodne je členom odborného výboru Európskej komisie pre „Investície do zdravia“, členom Národnej rady lekárskych vyšetrovateľov v Spojených štátoch amerických a v rokoch 2010 až 2014 bol predsedom Európskej asociácie verejného zdravia.

Okrem posolstva Pápežskej rady pre život bolo zverejnené aj posolstvo pápeža Františka, ktoré podpísal arcibiskup Richard Paul Gallagher, sekretár Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Text bol venovaný Medzinárodnému dňu strukovín. „Strukoviny sú ušľachtilé potraviny s obrovským potenciálom posilniť potravinovú bezpečnosť na celom svete. Chýba im hrdosť a neodrážajú luxus, hoci sú nevyhnutnou súčasťou zdravej výživy. Ide o jednoduché a výživné potraviny, ktoré prekonávajú geografické bariéry, sociálnu príslušnosť a kultúry,“ píše sa v posolstve, ktoré ďalej pokračuje slovami: „Zdravé stravovanie by malo byť univerzálnym právom. Úloha štátov umožniť to je preto zásadná. Je nutné podporovať politiku verejného vzdelávania, ktorá podporuje začlenenie výživných potravín...“

Pápež František sa v tomto týždni obrátil so svojím prejavom aj na členov diplomatického zboru krajín, ktoré majú zastúpenie pri Apoštolskom stolci. Toto stretnutie sa zvyčajne koná krátko po Novom roku v januári, ale pre pápežove zdravotné problémy bolo presunuté až na prvú polovicu februára. Vo svojom rozsiahlom prejave sa, pochopiteľne, venoval najmä dôsledkom svetovej epidémie, pričom sa zameral aj na súvisiacu ekonomickú krízu, ktorá podľa neho „poukázala na ďalšie ochorenie našej doby: hospodárstvo založené na vykorisťovaní a plytvaní ľuďmi a prírodnými zdrojmi. Príliš často sme zanedbávali solidaritu a ďalšie hodnoty, ktoré umožňujú, aby ekonomika slúžila skôr integrálnemu ľudskému rozvoju než konkrétnym záujmom. Stratili sme tiež zo zreteľa spoločenský význam hospodárskej činnosti a univerzálne určenie tovaru a zdrojov,“ konštatoval v prejave rímsky biskup.

Plejádu najnovších posolstiev z vatikánskej produkcie uzatvára pápežov text zverejnený ako zamyslenie pre tohtoročné pôstne obdobie, ktoré sa čoskoro začne. Inšpiráciu preň hľadal autor v biblickom verši z Matúšovho evanjelia „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema“. „Pôst prežívaný ako skúsenosť odriekania privádza všetkých, čo ho prežívajú v jednoduchosti srdca k tomu, aby znovuobjavili Boží dar a pochopili, že sme stvorenia na jeho obraz a podobu, a že v ňom nachádzame svoje naplnenie,“ uvažuje v pôstnom posolstve rímsky biskup.