Minulý týždeň vo Vatikáne sa niesol v znamení rozličných posolstiev. V piatok 24. januára, v deň spomienky na patróna novinárov, sv. Františka Saleského, vyšlo pápežovo posolstvo k 54. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov s názvom „Aby si mohol rozprávať svojmu synovi. Život sa stáva príbehom“.

V posolstve sa pápež sústreďuje na zmysel a význam rozprávania príbehov. Podelenie sa s príbehmi je totiž dôležitou zložkou komunikácie a súčasťou života človeka a jeho vzťahu s Bohom. „Príbehom všetkých príbehov“ nazval pápež František Bibliu, pretože predstavuje nespočetné udalosti, národy a osoby a od počiatku ukazuje Boha, ktorý je „stvoriteľom a rozprávačom zároveň“. „Biblia je veľkolepým príbehom lásky medzi Bohom a ľudstvom,“ v centre ktorého je Ježiš, píše hlava Cirkvi. Najnovšie posolstvo je rozdelené celkovo do piatich bodov (1) Utkávanie príbehov, (2) Nie všetky príbehy sú dobré, (3) Príbeh príbehov, (4) Príbeh, ktorý sa obnovuje, (5) Príbeh, ktorý nás obnovuje.

Okrem toho zaslal Svätý otec pri príležitosti 50. výročia založenia Svetového ekonomického fóra v Davose aj svoje ďalšie posolstvo, ktoré všetkým zúčastneným v jeho mene odovzdal pri otvorení 21. januára predniesol kardinál Peter Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Stretnutie ekonomických lídrov a inovátorov sa tento rok nieslo v znamení témy „stakeholderov pre súdržný a udržateľný svet“.

V úvode posolstva František ocenil, že fórum počas svojej existencie poskytovalo „priestor, v ktorom sa môže politická vôľa a vzájomná spolupráca riadiť a posilňovať pri prekonávaní izolacionizmu, individualizmu a ideologickej kolonizácie, ktorá žiaľ priveľmi charakterizuje súčasnú debatu“. Zdôraznil tiež, že základným východiskom pri uvažovaní o ekonomike musí byť chápanie ľudstva ako jednej veľkej rodiny: „Nosnou myšlienkou, na ktorú sa nikdy nesmie zabúdať, je to, že sme všetci členmi jednej ľudskej rodiny. Z tejto skutočnosti vyplýva morálna povinnosť starať sa jeden o druhého, ako aj vzťažný princíp klásť do samého centra verejnej politiky ľudskú osobu, a nie čisto len presadenie moci alebo zisku,“ napísal pontifik.

Tieto dva texty vo forme posolstiev doplnila tento týždeň dokonca aj kniha, ktorá predstavuje zbierku Františkových úvah a meditácií na tému Jánovho evanjelia. Jej názov znie: „Ján: Evanjelium učeníka, ktorý videl a uveril. Spirituálna a pastorálna lektúra“. Tieto pápežove úvahy boli napísané či ústne prednesené pri rozličných príležitostiach počas doterajších rokov jeho pontifikátu. Edične knihu zostavil salezián Gianfranco Venturi. Podobne už vyšli zbierky jeho textov inšpirovaných evanjeliami podľa Matúša, Marka a Lukáša. Témy novej knihy sú radené voľne, nejde teda o systematickú exegézu evanjelia sv. Jána, ani o tzv. lectio divina úsekov postupne. Podľa editora ide o texty zrodené „v meditácii v tichu, v ktorej sa pápež František cvičil už od čias svojej formácie verného nasledovníka sv. Ignáca“.

Okrem týchto publikácií stihol v uplynulom týždni Svätý otec vymenovať aj nového riadneho člena Pápežskej akadémie vied. Stal sa ním profesor Dani Rodrik, odborník v oblasti medzinárodnej politickej ekonómie, pôvodom z Turecka. 63-ročný profesor Rodrik získal doktorát  z ekonómie na Princetonskej univerzite v New Jersey. Momentálne pôsobí na Harvardovej univerzite. Je spoluzakladateľom siete Ekonomika pre inkluzívnu prosperitu a prezidentom  Medzinárodnej ekonomickej asociácie. Vo svojich vedeckých publikáciách sa venuje oblastiam udržateľného hospodárskeho rastu, globalizácie a politickej ekonómie a je známy predovšetkým svojou prácou v oblasti industrializácie.