Z 27. na 28. júla 1993 otriasla Talianskom „noc bômb“. Dve z nich vybuchli v Ríme – pred Lateránskou bazilikou a ďalším kostolom v historickom centre. Posledného podozrivého chytili v januári tohto roka. Mesto a diecéza Rím si útoky a ich obete pripomínajú pochodňovým sprievodom. V piatok štyri minúty po polnoci – v čase, keď pred 30 rokmi vybuchla prvá bomba – sa začne procesia pri Lateránskej bazilike. Skončí sa tam, kde druhá bomba spôsobila zničenie osem minút po polnoci - na námestí svätého Juraja vo Velabro.

V noci z 27. na 28. júla 1993 – štyri minúty po polnoci – vybuchol pred pápežskou lateránskou bazilikou Fiat Uno naložený výbušninami. Výbuch zanechal za sebou ničivú stopu: storočné fresky boli zničené, do baziliky boli vrhnuté časti brány, došlo k poškodeniu chrámového organu. Ešte viac bola zasiahnutá budova Rímskeho vikariátu, pôvodného biskupského sídla pápeža. Nepoškodené nezostalo ani osemhranné baptistérium, časti Lateránskej univerzity a neďalekej nemocnice.

Len o štyri minúty neskôr otriasol talianskou metropolou ďalší výbuch. Pred kostolom svätého Juraja vo Velabro neďaleko Rímskeho fóra vybuchol ďalší Fiat Uno naložený výbušninami. Medzi miestami útokov sú približne tri kilometre. Hlavná fasáda kostola z 9. storočia je úplne zničená. Jeho rekonštrukcia potrvá tri roky.

Predtým bomba umiestnená v aute v Miláne zabila päť ľudí a vážne poškodila Pavilón súčasného umenia. Útoky v Ríme si nevyžiadali žiadne obete na životoch, ale zranilo sa pri nich 22 ľudí. K zodpovednosti za teroristické činy sa prihlásila mafia. V anonymných listoch zaslaných dvom hlavným talianskym novinám mafia pohrozila ďalšími bombovými útokmi.

Pápež kritizuje „kultúru smrti“

V nasledujúce ráno pápež Ján Pavol II. navštívil miesta útokov, ktoré nazval „srdcom kresťanského Ríma“. Jeho protimafiánsky prejav z mája toho istého roku je považovaný za predpokladaný dôvod útokov. Poľský pápež vtedy v Údolí chrámov neďaleko Agrigenta odsúdil mafiu ako neľudskú, odporujúcu evanjeliu a ľudskej dôstojnosti. Na konci omše doslova vykričal svoj hnev na „kultúru smrti“ a na to, že zločinci za ňu raz budú musieť zaplatiť: „Mafiáni, obráťte sa. Príde súdny deň, keď sa budete musieť zodpovedať zo svojich zločinov“.

Bomby v Ríme a Miláne neboli jedinými bombami v tom čase. Mafia viedla začiatkom 90. rokov bezprecedentný boj proti všetkým, ktorí sa jej postavili na odpor – najmä proti štátu. V roku 1992 sicílska Cosa nostra zavraždila autobombou neďaleko Palerma protimafiánskeho sudcu Giovanniho Falconeho, krátko nato aj jeho kolegu Paola Borsellina. Zabití boli politici, policajti a kňazi. Došlo k pokusom o útoky na novinárov a olympijský štadión v Ríme. Pred júlovou bombovou nocou vybuchlo auto pred múzeom Uffizi vo Florencii. Útok si vyžiadal päť obetí a múzeum a umelecké diela boli vážne poškodené.

Podnecovatelia a páchatelia nočných bombových útokov v Ríme boli medzičasom identifikovaní a odsúdení. Matteo Messina Denaro, ktorý mal útoky zorganizovať, bol zatknutý až v januári tohto roku po 30 rokoch na úteku. Taliansky súd mu minulý týždeň potvrdil trest doživotného väzenia – za zavraždenie oboch sudcov na Sicílii. Dodnes nebola definitívne objasnená otázka, či sa na útokoch v Ríme mohol podieľať aj nedávno zosnulý expremiér Silvio Berlusconi, o ktorom sa hovorilo, že mal blízko k mafii.

Reštaurátorské práce na Lateránskej bazilike trvali päť rokov. Poškodené fresky neboli reštaurované, ale boli odkryté pôvodné maľby. Teraz vestibul baziliky zdobia pôvodné fresky od pápeža Sixta V. (1585 – 90).

Zdroj: Kathpress