Takmer 50 ľudí prijalo pozvanie banskobystrickej diecézy zapojiť sa do ďalšej časti synodálneho procesu. Diecézne stretnutie laikov, klerikov a zasvätených osôb sa uskutočnilo 29.2.2024 v Dome Xaver v Badíne. Na stretnutie si zúčastnení mali pripraviť vlastné trojminútové vyjadrenie témy – Ako vyjsť zo seba a na čo dať spoločne dôraz pri ohlasovaní kresťanskej nádeje.

Koordinátorom synodálneho procesu v Banskobystrickej diecéze je biskupský vikár pre školstvo a duchovný správca UPC Martin Ďuračka. Pri organizácii stretnutia v Badíne sa inšpiroval celoslovenským synodálnym stretnutím s biskupmi v Nimnici. Ako pripomenul, do synody sme pozvaní zapojiť sa všetci: „nie je to špecifikované iba pre kňazov, biskupov či zasvätené osoby - to sú mylné pohľady. Výzva ide priamo z Ríma k nám a volá aj všetkých laikov, ľudí, ktorí fungujú bežne vo farnosti a ktorí chcú vyjadriť svoj názor.“

Diecézne synodálne stretnutie v Badíne metodicky viedol kouč a sprievodca Marián Kolník. Ako uviedol, „farnosť má veľký potenciál byť spoločenstvom mimoriadne obdarených ľudí. Tieto zmeny súvisia s tým, že sme opustili stáročia dlhú industriálnu dobu a začali sme žiť v znalostnom veku. Do popredia sa dostáva jedinečný prínos každého človeka a vnútorný oheň, ktorý nesieme v sebe, ako niečo vzácne čo nám dáva zmysel žiť, slúžiť , odpúšťať a namáhať sa v práci. Objavuje sa úplne nový fenomén – nie riadiť ľudí, ale inšpirovať a viesť. Možno to najvzácnejšie je nabrať odvahu a delegovať – zveriť projekty, službu ľuďom okolo a s úžasom obdivovať, ako dokážu svoje dary zapojiť do takýchto výziev.“

Hlavnou úlohou účastníkov bolo nielen prísť povedať svoj pohľad na tému ohlasovania kresťanskej nádeje, ale aj počúvať v skupinke tých druhých. Zapisovateľ 1 z ôsmych pracovných skupiniek, farár Vladimír Slovák sa snažil sformulovať to, čo hovorili ostatní. Výsledkom sú 2 vety: „Nádej, budúcnosť cirkvi je v malých spoločenstvách, kde sú ľudia prijatí, milovaní a milujúci. Táto veta sa umiestnila v rámci súťaže 15 viet na treťom mieste. Ďalšia bola: farnosť je rodina, ktorá počúva, otvára dvere a kde žijeme v dôvere.“

Jednou z účastníčok stretnutia bola aj pani Eva zo Sliača. V jej pracovnej skupine sa dopracovali k výhernej myšlienke: „buď kreatívny v láske k človeku, aby si človeka získal pre lásku k Bohu.“ Najviac ju oslovilo, že „sme sa navzájom počúvali a že sme boli prizvaní v diecéze, aby sme aj my mohli povedať, čím žijeme a akú nádej vidíme pre našu cirkev.“

Zastúpenie na stretnutí mali tiež mladí študenti z Univerzitného pastoračného centra. Hovorí Michaela z Turčianskych Teplíc: „Najdôležitejšie je mať lásku medzi ľuďmi, v spoločenstve, vo farnosti a treba dávať dobrý príklad všetkým ľuďom. Prijímať ich. Tak vlastne dosiahneme to, čo my kresťania chceme medzi ľuďmi. Dobro.“

Farára zo Sliača Dominika Markoša potešila účasť mnohých laikov na stretnutí: „synodálna téma v ľuďoch rezonuje a keď jej dáme priestor, tak ju vedia vyplniť. Zmysel tohto stretnutia vidím v tom, že po návrate do farnosti, kde je taká obrovská rôznorodosť názorov na život a vieru, budeme citlivejší k umeniu načúvať, počúvať sa a dovoliť, aby sme viac obohacovali jeden druhého.“

Koordinátor diecézneho synodálneho procesu Martin Ďuračka dodal, že „ešte je veľmi skoro hovoriť nejaké finálne výsledky, ale primárnym cieľom bolo dať ľuďom, ktorí prídu na stretnutie, pocítiť, že naozaj spolu všetci tvoríme jednu cirkev. Aj v našej banskobystrickej diecéze môžeme spoločne hľadať, uvažovať, zažiť skúsenosť spoločenstva a spoločného hľadania pri rôznosti názorov.“