Na samite BRICS v ruskej Kazani bolo v úplynulých dňoch zastúpených viac ako 30 krajín vrátane 21 hláv štátov a vlád. Vladimir Putin ako hostiteľ mohol svetu ukázať, že napriek vyhladzovacej vojne na Ukrajine, ktorá porušuje medzinárodné právo, nie je v žiadnom prípade izolovaný. Pre Kremeľ je systém BRICS, ktorému dominuje Čína, nielen alternatívou ku G7, hospodárskym spoločenstvom oddeleným od Ameriky a EÚ, ale aj protizápadnou alianciou, formou štátom organizovaného odporu proti „kolektívnemu Západu“ a globálnej politickej a hospodárskej dominancii USA.

Za rokovacím stolom však nesedeli len geopolitickí protivníci (ako India a Čína), ale aj prozápadné štáty (ako Saudská Arábia a Egypt) a oportunisti, ktorí si nechávajú otvorené všetky geostrategické možnosti (ako India a teraz Turecko). BRICS nie je spoločenstvom hodnôt ani alianciou demokratických konštitučných štátov, ale skôr platformou na vytváranie sietí pre autokratov rôznej ideologickej orientácie.

Putin je aktívny nielen pred oponou, ale ešte viac za ňou, pričom posilňuje svoje spojenectvá a destabilizuje nepoddajné susedné krajiny. Pre severokórejského tyrana Kim Čong-una je ruská vojna proti Ukrajine ideálnou príležitosťou na prekonanie svojho statusu vyvrheľa a zohratie politickej úlohy. Podľa juhokórejských a ukrajinských informácií Severná Kórea v súčasnosti pripravuje 12 000 vojakov na vojnovú misiu pod ruským velením na Ukrajine. Najmenej 1 500 z nich údajne priviezli na Sibír ruské lode.

Podľa medzinárodného práva by sa tak Severná Kórea stala stranou konfliktu a v zásade legitímnym vojenským cieľom. Severná Kórea už dodala Moskve obrovské množstvo delostreleckej munície; Irán poskytuje Putinovi bojové drony proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu.

Kremeľ je v ofenzíve nielen na Ukrajine, ale využíva aj hybridnú vojnu v Moldavskej republike a Gruzínsku. V Moldavsku, malej krajine s 2,5 milióna obyvateľov, sa v nedeľu 50,4 percenta hlasujúcich vyslovilo za zakotvenie proeurópskeho kurzu krajiny v ústave, ale 49,6 percenta hlasujúcich bolo proti. Prezidentka Maia Sanduová nedosiahla v súbežných prezidentských voľbách absolútnu väčšinu a teraz ju čaká druhé kolo volieb proti proruskému, socialistickému bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandruovi Stoianoglovi.

Rusko destabilizuje Moldavsko prostredníctvom ruských jednotiek v Podnestersku, ktoré je podľa medzinárodného práva súčasťou Moldavska, a zrejme malo obrovský vplyv na posledné hlasovania. Sanduová povedala, že existujú dôkazy o tom, že bolo kúpených 300 000 hlasov. Zločinecké skupiny v spolupráci so zahraničnými mocnosťami investovali milióny eur na šírenie lží a propagandy.

Aj EÚ hovorila o útokoch na demokraciu v Moldavsku. Zástupca EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell odsúdil „zlomyseľné zasahovanie Ruska do prezidentských volieb a ústavného referenda“. Zdá sa, že Moskva sa podobne angažuje aj v nadchádzajúcich voľbách v Gruzínsku, ktoré sa uskutočnia v sobotu. Aj tu sú ruské jednotky umiestnené v separatistických regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sú podľa medzinárodného práva súčasťou Gruzínska.

Poľsko, člen NATO a EÚ, čelí inému druhu útoku. Šéf poľskej vlády Donald Tusk informoval, že „v Sýrii a Iráne sa organizujú skupiny, ktoré sú nielen cvičené na nelegálne prekračovanie hraníc, ale aj na správanie, ktoré my v NATO musíme označiť za nebezpečné“. Diplomatické misie Ruska a Bieloruska mali verbovať ľudí so skúsenosťami s terorizmom a z väzníc ich prevádzať cez poľské hranice. Rusko a Bielorusko pracujú na destabilizácii svojich západne orientovaných susedných štátov.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/moskaus-verdeckte-kriege-art-256769