Celková čiastka
Zostávajúci čas
Nový zákon dáva nový význam titulu Syn Boží, keď zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom. Sám Kristus rozlišuje medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18).
Otec dosvedčí výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri Premenení: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého ... On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1Jn 5, 20).
Syn Boží, druhá osoba Najsvätejšej Trojice a rovný v dôstojnosti a podstate s Otcom, „je odbleskom Otca, stálym a nemenným obrazom jeho podstaty a jeho prirodzenosti, prameňom múdrosti a milosti“ (Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň s modlitbami pokľačiačky, Druhá modlitba). Preto Cirkev vyznáva, že Kristus je jednorodený Syn v lone Otca (porov. Jn 1, 18). Syn, pretože je z Otca, je nestvorený; Syn je jediným Synom z Otca, je neopakovateľnou Božou osobou, Božím Slovom.
„Lebo Boh vyslal Slovo ... tak, ako koreň vydáva strom a prameň rieku a slnko lúč ... Nemal by som váhať nazývať strom synom alebo potomstvom koreňa, rieku prameňa a lúč slnka; pretože každý pôvodný zdroj je rodičom a všetko, čo vychádza z pôvodu, je potomstvom. Oveľa viac to platí o Božom Slove, ktoré v skutočnosti prijalo za svoje vlastné osobitné označenie meno Syn“ (Tertulián, Proti Praxeasovi, 8: PL 2, 163).
Cirkev vyznáva, že Syn je jednej podstaty s Otcom, a tým zdôrazňuje rovnosť osôb v Najsvätejšej Trojici a jednotu v Božej prirodzenosti a takto potvrdzuje božstvo Syna Božieho: Syn nevznikol v čase, ako vznikli stvorenia. Preto Syn nie je nižší od Otca. Syn spoluexistuje s Otcom večne a je s Otcom rovný vo všetkom, okrem rodenia, ktoré prislúcha Otcovi (porov. Cyril Alexandrijský, Na Jánovo evanjelium, 16, 13: PG 74, 411).
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram