Na Bielu sobotu vám prinášame sviatočné zamyslenie o. Matúša Marcina, exorcistu Košickej eparchie, ktorý vám pomáha aj v online duchovnej poradni Rádia LUMEN "Zbav nás zlého".

„Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“ (Jn 19, 40-42)

Môžeme si položiť otázku, kto vlastne leží v hrobe? Prečo? Prorok Izaiáš ktorého sme často počúvali v liturgických modlitbách dnešných dní, nám s presnosťou chirurga detailne objasňuje, prečo sa to všetko stalo,  že dnes Ježiš leží v hrobe. Ani nebol pri ukrižovaní a predsa Pánov Duch, mu vyjavil všetko dávno predtým, než sa to stalo, dávno predtým, než si ľudia mohli čo i len pripustiť, že by to mohlo byť práve tak. Nuž pozorne počúvajme slovo proroka Izaiáša : 

            2. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

            3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

            4 Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.

            5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

            6 Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.

            7 Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).

            8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

            9 So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.

            10 Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením... Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

            11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.

Milovaní, Ježiš dnes leží v hrobe pre môj i tvoj hriech. V tom hrobe ležia všetky naše hriechy, bolesti, závislosti a neprávosti, ľudské zlyhania, posadnutosti i démonické útlaky, tam ležia všetky naše choroby – duchovné, duševné, psychické i tie telesné, ktoré strpčujú náš život. V tom hrobe leží naša smrť, tam leží Ježiš, ktorý zobral toto všetko na seba, aby teba oslobodil, uzdravil, očistil, urobil dieťaťom Nebeského Otca, čistým a nepoškvrneným, podľa svojho Slova.  Na Jeruzalemskej utierni, čo je obrad nadhrobného oplakávania  Ježiša v byzantskej duchovnej tradícii môžeme vidieť dôsledky tohto umučenia: „ ...brány pekla si rozbil a zvoli diablovej si koniec urobil....na kríž si svoje ruky pribil a vláde nepriateľa si koniec učinil.“ ( 1. a 2. velebenie 2. stanice ) A v kánone 4.piesne spievame: „Dnes si posvätil siedmy deň, ktorý si kedysi požehnal odpočinkom od práce. Teraz však svojím sobotňajším odpočinkom všetko pretváraš a obnovuješ a nové buduješ. Zvíťazil si nad tým, ktorý sa zdal mocnejší ako ty, tvoja duša sa oddelila od tela. S tvojou mohutnou silou roztrhal si putá smrti i pekla“

„Satan vládne nad ľudským pokolením, ale nie naveky, lebo ty si vstúpil do hrobu Mocný a svojou oživujúcou rukou si roztrhal okovy smrti. Ako prvorodený z mŕtvych , ohlásil si skutočné oslobodenie všetkým, čo od vekov chradli pod Zemou.“ ( 6. pieseň kánona Jeruzalemskej utierne )

Požehnaná je tá sobota, v ktorej odpočíva Kristus, lebo na tretí deň vstane z mŕtvych. Ona musí byť požehnaná, lebo teraz sa v skrytosti deje to, čo Kristus ohlasoval počas života: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.  Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“  Jn12, 23b-24

Nuž spolu s Kristom aj my vytrvajme v posvätnom tichu, plný bázne nad Božou spravodlivosťou a láskou, aby sme pochovajúc s Ním náš hriech, mohli s Ním prijať aj naše vzkriesenie.