Celková čiastka
Zostávajúci čas
V nedeľu 11. októbra 2020 gréckokatolíci slávia „Pamiatku svätých otcov siedmeho všeobecného snemu“, ktorý v roku 787 potvrdil uctievanie obrazov:
„Úcta preukázaná obrazu je (v konečnom dôsledku výhradne) úctou k jeho skutočnému vzoru a kto sa modlí k obrazu, modlí sa vlastne k tomu, koho (v skutočnosti) obraz znázorňuje.“
Druhý nicejský koncil v roku 787 zakázal len adorovať obrazy, lebo adorujeme jedine Boha.
Historické pozadie
Počas 8. a 9. storočia sa odohrával v byzantskej cirkvi spor o sväté obrazy (ikony). Išlo v prvom rade o otázku, či je dovolené zhotovovať obrazy (ikony) Krista.
Proti liturgickému uctievaniu obrazov sa stavali takzvaní ikonoklasti. Argumentovali na jednej strane zákazom obrazov v Dekalógu (Ex 20,4), ktorý vraj naďalej platí aj pre kresťanov. Na druhej strane poukazovali aj na kristologickú stránku problematiky. Lebo je možné zobraziť len ľudskú stránku Krista, avšak nikdy tú božskú. V dôsledku toho obraz Krista buď trhá jediného Krista na dvoch, čo zodpovedá nestorianizmu, alebo mieša božstvo a ľudstvo v Kristovi, čo zodpovedá eutychianizmu.
Naproti tomu za liturgické používanie obrazov Krista sa vyslovovali takzvaní ikonoduli/ikonofili. Voči starozákonnému zákazu obrazov (Ex 20,4) cirkevný otec Ján Damaský (cca. 650 – 754) odkazoval na Božie vtelenie: „Keď sa Beztelesný stal kvôli tebe človekom, tak smieš maľovať obraz jeho ľudskej podoby“ (PG 94, 1240).
A v súvislosti s kristologickou problematikou sa ikonodulský koncil v Nicei v roku 787 odvolával na cirkevného otca Bazila Veľkého (cca. 330 – 379) a vyhlásil: „Lebo úcta k obrazu prechádza na vzor“ a „kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom zobrazená“ (DH Nr. 601). Na základe novoplatónskeho myslenia synoda rozlišovala medzi vzorom (prototypos) a obrazom (eikon). Kto teda v liturgii Cirkvi uctieva obraz Krista, ten adoruje vskutku vzor, t. j. osobu vteleného Boha – Slova, teda samotného Krista.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram