Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 122 €
Celková čiastka
6000 €
Zostávajúci čas
25 dní
Svätý biskup Hilár z Poitiers
15. 01. 2021Klaudia Klock
Vysviacka sv. Hilára za biskupa. Rukopis zo 14. storočia. Zdroj: wikimedia Kto kráča po najsevernejšej ceste svätého Jakuba vo Francúzsku, „Via Turonensis“, prejde aj popri románskej bazilike „St. Hilaire-le-Grand de Poitiers“ v hlavnom meste Départements Vienne. V jej krypte sa nachádza hrob svätého biskupa Hilára, ktorý v 4. storočí zohrával dôležitú rolu v teologickom spore s ariánmi. V roku 1851 ho pápež Pius IX. vyhlásil za učiteľa Cirkvi.
Poetický opis života svätého Hilára, ktorý okolo roku 600 napísal svätý Venantius Fortunatus, nie je považovaný za historicky spoľahlivý. Preto o Hilárovom ranom živote sotva existujú spoľahlivé informácie. Narodil sa okolo roku 310 v Poitiers. Že sa narodil v dobre situovanej nekresťanskej rodine a dostal solídne literárne vzdelanie s novoplatónskym zameraním, to je viditeľné z jeho rozsiahleho diela. Najskôr šiel politickou dráhou a robil kariéru v administratívnom aparáte svojho domovského mesta, no venoval sa aj filozofickým štúdiám. Skrze ne dospel ku kresťanskej viere a okolo roku 345 sa nechal pokrstiť. Neskôr bol vysvätený za kňaza a nadviazal priateľstvo so svätým Martinom z Tours, ktorého pokrstil.
V roku 353 sa Konštancius II. stal samovládcom Rímskej ríše a približne v rovnakom čase bol Hilár zvolený za biskupa mesta Poitiers. Toto malo veľký konfliktný potenciál, lebo Konštancius bol presvedčeným stúpencom ariánskej viery, ktorú v roku 325 odsúdil Nicejský koncil, pretože spochybňovala vieru v Trojicu, naopak Hilár bol horlivým obhajcom koncilových rozhodnutí. Konštancius sa pokúsil na viacerých synodách pretiahnuť galských biskupov na svoju stranu. V roku 356 došlo k synode v Béziers – Hilár ju neskôr označil za „synodu falošných apoštolov“ –, na ktorej nepoddajného biskupa odsúdili a poslali do exilu vo Frýgii v Malej Ázii, v dnešnom Turecku.
Tu „prišiel Hilár do styku s náboženským prostredím, ktoré bol úplne ovládané arianizmom. Aj tam ho jeho starosť pastiera hnala k neúnavnej práci na obnove jednoty cirkvi na základe pravej viery, ako bola sformulovaná Nicejským koncilom. Za týmto účelom začal písať svoje najdôležitejšie a najznámejšie dogmatické diela: De Trinitate (O Trojici)“, povedal pápež Benedikt XVI. na generálnej audiencii 10. októbra 2007. „Oproti ariánom nástojí na pravde mien Otec a Syn a rozvíja celú svoju teológiu Trojice na základe krstnej formuly, ktorú nám dal samotný Pán: V mene Otca i Syna i Svätého Ducha.“
Keď sa po približne pätnástich rokoch Hilár vrátil do Poitiers, podarilo sa mu pretvoriť galských biskupov z „falošných apoštolov“ znovu na pravoverných stúpencov Nicejského koncilu. Benedikt XVI. povedal, že podľa niektorých autorov „za tento protiariánsky obrat biskupov Galie treba vo veľkej miere ďakovať stálosti a zároveň milote biskupa Hilára. Toto bolo presne jeho darom: spájať pevnosť vo viere a milotu v medziľudských vzťahoch.“ Okrem svojho diela o Trojici Hilár napísal veľký komentár k Matúšovmu evanjeliu – najstarší v latinskom jazyku, ktorý sa zachoval dodnes –, ako aj komentár k Žalmom.
Okrem toho nechal Hilár okolo roku 370 postaviť mimo Poitiers pri jednej nekropole oratórium, v ktorom bol po svojej smrti v januári 367 pochovaný. Pri jeho hrobe vznikol kláštor. Keď sa v 11. storočí začali púte po ceste svätého Jakuba, bola na tomto mieste postavená bazilika „St. Hilaire-le-Grand de Poitiers“.
