Poľský pápež bol človek, ktorý sa nielen značne pričinil o pád komunizmu v Európe, ale tiež svojím vyše 26-ročným pontifikátom priviedol Cirkev do 21. storočia. Zdôraznil to popredný americký intelektuál George Weigel v rozhovore pre organizáciu Pomoc Cirkvi v núdzi. Weigel je autorom vyše desiatky kníh z oblasti kultúry, náboženstva a politiky. K jeho najznámejším dielam patria knihy Svedok nádeje (celosvetovo najpredávanejšia životopisná kniha o Jánovi Pavlovi II.)

- Prečo je Ján Pavol II. svätý?

Je svätý, pretože viedol život plný hrdinských čností; pretože vďaka nemu bolo kresťanstvo zaujímavé a atraktívne v dobe, keď ho mnohí – najmä tu v Nemecku – považovali za ponuré a nudné. Je svätý, pretože prejavil mimoriadnu odvahu pri vysporiadavaní sa s tyraniou každého druhu – a to veľmi úspešne. Pád berlínskeho múru v roku 1989 by bol bez neho ťažko predstaviteľný, a to najmä v tom čase a takým pokojným spôsobom.

- Čo formovalo mladého Karola Wojtyłu?

Rozhodujúci vplyv na jeho život mala 2. svetová vojna a brutálna okupácia Krakova. Som presvedčený, že práve vtedy sa rozhodol, že jeho životnou úlohou – ako kňaza v katolíckej cirkvi – bude ochrana ľudskej dôstojnosti.

- „On, ktorý v detstve prišiel o matku, tým väčšmi miloval Božiu Matku,“ povedal kardinál Joseph Ratzinger na pohrebe Jána Pavla II. Aký vplyv na jeho pontifikát mala láska k Božej Matke?

Mariánsku zbožnosť Jána Pavla II. netreba „prehnane“ psychologizovať. On v Márii jednoducho videl nasledovaniahodný vzor pre kresťanský prístup „bytia učeníkom“. Dôležitý a rozhodný bol aj vplyv, aký na neskoršieho pápeža mal jeho otec a jeho svedectvo, že sa dá byť dobrým a silným človekom, a zároveň človekom hlbokej modlitby.

- Ján Pavol II. bol filozof. Aké bolo jeho základné presvedčenie?

Najdôležitejšia téma bola preňho ľudská dôstojnosť a jej obrana. Čo je to pravda? Ak máš len ty svoju pravdu a ja mám tú moju, a zároveň nikto z nás neprizná, že existuje "Tá" pravda, máme problém. Myslím si, že súčasný chaos západného sveta dokazuje, ako veľmi mal Ján Pavol II. pravdu vo svojej analýze.

- Veľkou témou jeho pontifikátu bolo Božie milosrdenstvo. Čo mal na mysli, keď hovoril o milosrdenstve?

To, že zdôrazňoval Božie milosrdenstvo, vyplývalo z jeho životných skúseností z čias vojny, ale aj z toho, čím si prešiel v období totality a komunizmu v Poľsku. Presne v tom čase, keď ľudskosť bola na ceste k samovyhladeniu, Boh poskytol odpoveď zjavením svojho milosrdenstva. Vo svojom poslednom apoštolskom liste Ján Pavol II. napísal, že svet by bol šokujúco osamotený, keby neexistoval nikto, koho by človek mohol poprosiť o odpustenie. Je to veľký problém našich dnešných čias. Dostali sme preto odpoveď v posolstvách Božieho milosrdenstva, ktoré pramení zo srdca Zmŕtvychvstalého Krista.

- Ďalšou dôležitou témou jeho pontifikátu bola nová evanjelizácia. Nesklamal náhodou v tejto veci, keď zoberieme do úvahy „preriedenie“ viery a apostázu v našich západných spoločenstvách?

Nie, nesklamal on, ale mnoho cirkevných predstaviteľov. Všade tam, kde dnes na svete máme čulý katolícky život – kde Cirkev skutočne žije – sa tak deje vďaka novej evanjelizácii. A Cirkev odumiera práve tam, kde sa nová evanjelizácia nežije. Taká je empirická realita súčasnej Cirkvi na celom svete. V tomto zmysle Ján Pavol II. dosiahol veľký úspech.

- „Jeho hlboká modlitba ma vždy dojímala a posilňovala,“ povedal Benedikt XVI. o svojom predchodcovi. Je modlitba jedným z kľúčov k pochopeniu Jána Pavla II.?

Myslím si, že áno. Pamätám si, že som sa o tom rozprával s kardinálom Ratzingerom na jar 1996 v Krakove. Vtedy mi povedal: „Najdôležitejšia hodina v dennom programe Jána Pavla II. je tá práve tá prvá. Je to hodina modlitby pred vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou.“ Myslím si, že sa to vzťahuje na celý jeho pontifikát. Nepoznám žiadne jeho rozhodnutie, ktoré by nebolo plodom modlitby. Dal nám preto veľký príklad.

- Vzhľadom na svoje početné cesty sa o Jánovi Pavlovi II. hovorilo ako o „rozcestovanom“ pápežovi. Aký vplyv mali tieto cesty?

Často mali dvojaký efekt – na jeden strane oživovali miestne cirkevné spoločenstvá, na druhej často prispeli k zmene spoločenského života v navštívených krajinách. Veľký politický vplyv mali napríklad jeho cesty na Filipíny, do strednej Ameriky v roku 1983 a do Čile a Argentíny na konci 80. rokov. Ak sa dnes pozeráme, kde sa Cirkev rozvíja a tvorí živé spoločenstvo, zistíme, že to má často súvis s cestami pápeža do týchto regiónov.

- Z okolia Jána Pavla II. bolo často počuť, že už dávno bol presvedčený o konci komunizmu. Odkiaľ sa uňho vzalo také presvedčenie?

Počas svojej prvej cesty do Poľska v roku 1979 cítil, že dejiny 20. storočia čaká dramatický zvrat. Videl, že komunistický „cisár“ – ak ešte nebol celkom nahý – mal na sebe už len málo šatstva. Pápežovi bolo jasné, že sa systém môže zrútiť, keď sa postupne budú zdôrazňovať slabé stránky komunistického režimu, a najmä dešpekt k ľudskej dôstojnosti a slobode.

- Ján Pavol II. je tiež autorom „teológie tela“ o sexualite človeka. Išlo vari o prorocký počin vo vzťahu k gender ideológii, ktorá sa na nás valí?

Gender ideológia je nezmysel. Ale teológia tela je úžasná, biblická a filozofická deklarácia v prospech existencie človeka v dvoch formách – mužskej a ženskej; v prospech ich komplementárnosti a plodnosti. Teológia tepla vplýva na zmenu života všade tam, kde ju ľudia berú vážne. Cirkev musí vždy hovorí „áno“ dôstojnosti ľudskej osoby a teológia tela predstavuje súčasť toho „áno“.

-
Pôvodný rozhovor: E-kail.pl / Preložil: Mário Kyseľ