Celková čiastka
Zostávajúci čas
Prvý medzi pravoslávnymi patriarchami – ekumenický patriarcha Bartolomej len zastával svoju funkciu udržiavateľa jednoty, keď sa pokúsil vyliečiť ukrajinskú schizmu. Od tej doby však Moskovský patriarchát ako nejaké stádo slonov šliape po pravoslávnom porceláne. A to po celom svete.
Záležitosť si bližšie všimol komentátor nemeckého katolíckeho týždenníka Die Tagespost Stephan Baier.
Pretože pravoslávne cirkvi Grécka, Cypru a Alexandrie akceptovali Bartolomejovo rozhodnutie, čiže „Pravoslávnu cirkev Ukrajiny“, Moskva s nimi prerušila eucharistické i cirkevné spoločenstvo.
A je toho ešte viac: ruské pravoslávie sa na jednej strane sťažuje, že Bartolomej vnikol do „ruského kánonického územia“, na druhej strane samotná Moskva vnikla do kánonického územia alexandrijského patriarchu tým, že zriadila ruské eparchie v Afrike.
Na rusko-africkom samite v Petrohrade to patriarcha Kirill africkým politikom a diplomatom zdôvodnil bez okolkov túžbou po pomste: Keďže „prímas Alexandrijskej cirkvi, patriarcha Teodoros, sa v roku 2019 rozhodol – samozrejme pod vonkajším tlakom – uznať schizmatickú skupinu na Ukrajine“, Moskva zriadila v Afrike exarchát.
Podľa Kirilla tento nový exarchát zahŕňa nielen Rusov žijúcich v Afrike, „ale aj miestnych obyvateľov, ktorí – ako povedal patriarcha doslovne – dnes vyznávajú pravoslávie a patria k našej cirkvi“. Za posledný rok a pol Ruský exarchát otvoril viac ako 200 farností v 25-tich afrických krajinách.
Moskovský patriarcha Kirill doslova povedal: „Alexandrijský patriarcha sa na príkaz niektorých západných síl rozhodol vytvoriť novú schizmu v pravosláví a my sme museli reagovať na tento čin.“
Ruské pravoslávie zriadilo patriarchálny exarchát „ako odpoveď na žiadosti pravoslávnych veriacich v Afrike, aby pravoslávni veriaci na tomto kontinente mali duchovnú potravu, a s ohľadom na potreby našich aktivít v Afrike,“ povedal Kirill predstaviteľom afrických štátov v Petrohrade.
Nielen slovné spojenie „na žiadosť“ fatálne pripomína sovietske zdôvodnenia invázie do susedných štátov. Aj Kirillova antikoloniálna argumentácia rusko-afrického priateľstva pripomína sovietsku komunistickú rétoriku: „Rusko nikdy nepovažovalo africký kontinent za priestor na profit alebo za objekt kolonizácie... V ťažkých časoch boja za nezávislosť a samostatnosť afrických krajín sa Rusko snažilo aktívne podporovať tieto národy.“ Leonid Brežnev by to sotva povedal inak, myslí si Stephan Baier.
Znepokojuje však nielen Kirillova lživá politická propaganda, lojálna ruskému režimu. Strach naháňa aj jeho rola štiepiteľa svetového pravoslávia. Od bojkotu všepravoslávneho koncilu na Kréte v roku 2016 až po dnešné útoky na patriarchu Bartolomeja sa tiahne niť snahy Ruska viesť pravoslávny svet.
Viaceré pravoslávne cirkvi teraz v tichosti vyčkávajú, kto vyhrá boj o moc. Niektoré sa už jasne postavili na stranu Moskvy. Napríklad srbský patriarcha Porfirije vôbec nekritizoval ruský pravoslávny vpád do Afriky, zatiaľ čo ekumenickému patriarchovi verejne vyčítal zásah na Ukrajine, čo zasa naštvalo alexandrijského patriarchu. V každom prípade súčasná situácia svetového pravoslávia stavia princíp synodality do úzadia.
Zdroj: Die Tagespost
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram