Pápež nedávno akceptoval rezignáciu generálneho revízora pre ekonomický sektor Svätej stolice, Dr. Libera Miloneho, ktorá bola predložená v pondelok 19. júna. Jeho dvojročná spolupráca s Apoštolským stolcom sa ukončila formou vzájomnej dohody. Proces
menovania nového zodpovedného vedúceho Úradu generálneho revízora sa začne už onedlho. Túto funkciu zriadil Svätý otec 24. februára 2014 svojím motu proprio s názvom Fidelis dispensator et prudens, ktorým upravil celkovú ekonomickú správu Mestského štátu Vatikán zriadením Ekonomickej rady a Ekonomického sekretariátu. Úlohou generálneho revízora je vykonávanie ekonomického auditu v rámci vatikánskych inštitúcií. Štatút Úradu generálneho revízora vstúpil do platnosti 1. marca 2015. Podobne ako štatúty Ekonomickej rady a Ekonomického sekretariátu, je pápežom schválený v skúšobnom režime tzv. ad experimentum.

Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj

Druhou personálnou udalosťou bolo vymenovanie sekretára Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktorým sa stal francúzsky kňaz Bruno Marie Duffé. Tento 65ročný klerik inkardinovaný v Lyonskej arcidiecéze je spoluzakladateľom a riaditeľom Inštitútu ľudských práv na Katolíckej univerzite v Lyone. Zároveň pôsobí ako profesor sociálnej a zdravotnej etiky pri Regionálnom centre pre boj proti rakovine v Lyone. Je autorom viacerých publikácií na tému ľudských práv. Pravidelne sa zúčastňuje na rôznych medzinárodných misiách ako odborník s mandátom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a utečencov v spolupráci s organizáciami ako Medzinárodná katolícka charita či Lekári bez hraníc.

Pápežská akadémia vied

František taktiež vymenoval do funkcie predsedu Pápežskej akadémie vied nemeckého profesora Joachima von Brauna, ktorý v tejto funkcii nahradí švajčiarskeho mikrobiológa Wernera Arbera. Ten na tomto poste pôsobil od roku 2011. Tento vysokoškolský učiteľ agrárnej ekonómie narodený v roku 1950 v meste Brakel v Severnom Porýní Vestfálsku je riaditeľom Centra pre rozvoj Univerzity v Bonne. Oblasťami, v ktorých sa profesor von Braun profiluje, sú najmä medzinárodný ekonomický rozvoj, ekonómia prírodných zdrojov, chudoba, poľnohospodárska politika, politika vedeckej a technologickej inovácie a medzinárodný obchod.

List Angela Sodana

Omnoho väčšiu pozornosť svetových médií než spomínané personálne zmeny zaujal list kardinála Angela Sodana adresovaného tým členom
kardinálskeho zboru, ktorí trvalo pobývajú v Ríme. List datovaný 31.
mája 2017 mal byť napísaný na priamy podnet pápeža Františka.
V autentickej podobe ho aj spolu s podpisom spomínaného dekana
kardinálskeho zboru zverejnil americký tradicionalistický blog Rorate
Caeli, ktorý je známy svojou ostrou a nevyberanou kritikou súčasnej
hlavy cirkvi. Autor v listu v ňom konštatuje, že je starobylou tradíciou, aby kardináli pobývajúci in Urbe, teda v meste Ríme, informovali Svätého otca prostredníctvom Štátneho sekretariátu Svätej stolice o období, počas ktorého sa zdržiavajú mimo Rím, ako aj o mieste ich prechodného pobytu. Pápež František nedávno dekana kardinálskeho
zboru požiadal, aby v bratskom duchu pripomenul kardinálom svätej
rímskej cirkvi, aby dodržiavali túto ctihodnú prax, zvlášť v prípade, že
sa mimo Rím zdržiavajú dlhšiu dobu. Kardinál Sodano napokon píše, že s radosťou vyplňuje toto želanie hlavy cirkvi.

Štvorica kardinálov

S kardinálskym zborom súvisí aj ďalšia správa prichádzajúca z Večného mesta. Na pápeža Františka sa totiž ďalším listom obrátila štvorica kardinálov, ktorí ho ešte vlani žiadali o verejné objasnenie niektorých oblastí učenia posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Ide o kardinálov Raymonda Lea Burkea, Joachima Meisnera, Waltera Brandmüllera a Carla Caffarru, ktorý list datovaný 25. apríla napísal a zaslal pápežovi v mene troch predchádzajúcich spomínaných prelátov. Pápež list dostal 6. mája a podľa dostupných informácií naň zatiaľ neodpovedal. V texte štyria kardináli žiadajú osobnú audienciu, počas ktorej by mali od hlavy cirkvi dostať odpoveď na päť bodov spomínaných v ich predchádzajúcich dubia, čím by sa podľa nich mala vyriešiť situácia zmätku a dezorientácie medzi pastiermi duší, predovšetkým farskými kňazmi.

V liste kardináli zároveň explicitne obnovujú svoju absolútnu oddanosť
a bezpodmienečnú lásku k Stolcu sv. Petra a k osobe súčasného pápeža, v ktorom podľa vlastných slov rozpoznávajú nástupcu apoštola Petra a vikára Ježiša Krista. Uisťujú tiež, že nepatria medzi tých, ktorí považujú Petrov stolec za vakantný, ani k tým, ktorí by iným chceli pripísať zodpovednosť za petrovskú službu. Ich motivácie sú údajne založené na veľkej zodpovednosti vyrastajúcej z kardinálskej služby, do ktorej patrí povinnosť radiť nástupcovi sv. Petra pri výkone jeho služby. Štyria kardináli pripomínajú svoje dubia zaslané Františkovi i Kongregácii pre náuku viery vlani 19. septembra, ako aj fakt, že doposiaľ na ne nedostali odpoveď. Práve preto sa rozhodli opätovne s pokorou obrátiť na hlavu cirkvi a požiadať o audienciu. K listu autori pripájajú hárok s dvoma bodmi, ktoré by radi na tejto potenciálnej audiencii prediskutovali s rímskym biskupom. Pochybnosti, ktoré medzi veriacim ľudom i niektorými pastiermi podľa autorov listu pretrvávajú, sa týkajú sviatostí zmierenia, Eucharistie a manželstva. Predovšetkým ide o otázku prijímania Sviatosti Oltárnej tými, ktorí objektívne a verejne žijú v situácii ťažkého hriechu, sú odhodlaní v tejto situácii zotrvať, ako aj o otázku morálneho svedomia odporujúceho Tradícii cirkvi. Kardináli argumentujú, že v súčasnej situácii to, čo je hriechom v Poľsku ním nie je napríklad v Nemecku a to, čo je zakázané v arcidiecéze Filadelfia je povolené na Malte atď.
Práve otázok morálky sa týka aj ďalšia aktivita, ktorá sa rozbieha vo
Vatikáne, a to na základe priameho podnetu pápeža Františka. Ten totiž nariadil, aby sa začala príprava skúmania možností exkomunikácie osôb, ktoré spáchali hriech podplácania alebo prijímania úplatku, ako aj osôb, ktoré sa aktívne podieľajú na mafiánskych aktivitách. Boj proti korupcii je totiž podľa nedávneho tlačového vyhlásenia Svätej stolice pri príležitosti Medzinárodnej debaty o korupcii vedenej medzi členmi Dikastéria pre napomáhanie integrálneho ľudského rozvoja, nielen otázkou legality, ale aj slušnosti.