Spoľahlivým sprievodcom nášho adventného, ako aj celoživotného putovania, je Božie slovo. „V evanjeliu prvej adventnej nedele nás slová zo svätého evanjelia podľa Marka pozývajú k vnútornej bdelosti: Bdejte, „lebo neviete, kedy príde pán domu... aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!," píše pre TK KBS a Rádio LUMEN Vlastimil Dufka SJ. Na texte, ktorý prinášame, spolupracovala sr. Lívia Marková CJ.

Advent

Prirodzenou súčasťou nášho života je rozmer očakávania. Predstavme si napríklad matku, ktorá je v požehnanom stave a ktorá s radosťou a napätím očakáva chvíľu, kedy jej dieťa uzrie svetlo sveta. Toto očakávanie je spojené s aktívnou prípravou na narodenie dieťaťa. Ďalšie očakávania rodičov sú viazané napríklad k jednotlivým štádiám vývoja dieťaťa – kedy začne chodiť, rozprávať, ako sa bude učiť... Mladí ľudia prežívajú veľké očakávania týkajúce sa ich životných partnerov alebo životného povolania. Aj na tieto skutočnosti je potrebná príprava. Náš život je plný očakávaní - nie je uzavretý. Očakávame rôzne udalosti, ale aj osoby, ktoré sú súčasťou nášho života.

Advent, pochádza z latinského slova adventus, čo znamená „príchod“, je tiež časom očakávania a prípravy. Adventom začína nový liturgický rok. Liturgia adventu sa však formovala postupne, od štvrtého až do polovice šiesteho storočia. Advent pôvodne trval šesť týždňov, ako o tom svedčí napríklad Gelaziánsky sakramentár a dodnes si túto tradíciu uchovala aj ambroziánska liturgia. Až v období pápeža Gregora Veľkého z konca šiesteho a začiatkom 7. storočia sa v rímskej liturgii ustálili štyri týždne adventného obdobia.
           
Počas Adventu sa pripravujeme na slávnosť Narodenia Pána. V tomto období sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí a zároveň je to čas, kedy sa ľudská myseľ zameriava na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov.
Hoci sa toto obdobie spočiatku vnímalo ako obdobie pôstu, adventná doba je časom radostného očakávania. Tento rozmer radostného očakávania je osobitne zdôraznený počas slávenia tretej adventnej nedele, ktorú tiež nazývame nedeľou Gaudete – Radujte sa... Toto pomenovanie vychádza z antifóny úvodného spevu, ktorá uvádza celé slávenie nedeľnej Eucharistie slovami prevzatými z listu sv. Apoštola Pavla Filipanom: „Radujte sa neprestajne v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Pán je blízko.” (Flp 4,4-5) V tento deň môže byť v rámci liturgie použitá ružová farba, ktorou sa chce zdôrazniť rozmer radosti.   
            
V súčasnosti mnohí ľudia radi cestujú, hoci toto obdobie pandémie tomu momentálne nie je veľmi priaznivo naklonené... Najmä mladí ľudia radi putujú napríklad do Santiaga, ale aj na iné miesta. Väčšinou si na púť prizvú nejakých priateľov, ktorí spolu s nimi kráčajú a sprevádzajú ich. Aj adventné obdobie by sme v určitom zmysle mohli prirovnať k putovaniu, k duchovnému putovaniu.  Pri tomto štvortýždňovom putovaní nás sprevádza výrazná osoba Jána Krstiteľa, prorok Izaiáš a predovšetkým Panna Mária, Matka Ježiša Krista.
           
Spoľahlivým sprievodcom nášho adventného ako aj celoživotného putovania, je Božie slovo. V evanjeliu prvej adventnej nedele nás slová zo svätého evanjelia podľa Marka pozývajú k vnútornej bdelosti: Bdejte, „lebo neviete, kedy príde pán domu... aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!” (Mk 13,33nn.)
           
Naliehavá výzva Jána Krstiteľa na cestu pokánia je pozvaním, aby sme sa pýtali: akým spôsobom mám ja pripraviť cestu Pánovi v mojom živote? Počas druhej adventnej nedele budeme čítať úryvok z evanjelia podľa Marka, kde zaznejú slová Jána Krstiteľa: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.” Na inom mieste Ján zvolal: „On musí rásť a mňa ubúdať.“ (Jn 3,30) Ján Krstiteľ, náš sprievodca Adventom, nám jasne ukazuje na Ježiša, ktorému on sám pripravuje cestu vo svojom živote. 
           
Posolstvom druhej adventnej nedele je teda výzva k duchovnému obráteniu. V centre liturgie slova Tretej adventnej nedele je rozmer svedectva Jána Krstiteľa cez slová zo svätého Evanjelia podľa Jána.
           
Ján nás učí nefalšovanej pokore. Jeho slová sú výzvou, aby sme aj my Bohu pripravili miesto vo svojich srdciach a nechali ho rásť, aby tak skutočne mohol byť uholným, teda rozhodujúcim kameňom stavby nášho duchovného života.
           
Ďalším sprievodcom nášho adventného putovania je prorok Izaiáš, veľký prorok mesiášskej nádeje, ktorého texty predstavujú túžbu po očakávanom Mesiášovi. Jeho slová nás v liturgii Eucharistie budú sprevádzať predovšetkým v prvej časti Adventu, do 16. decembra. Počas Tretej adventnej nedele zaznejú slová zo 61. kapitoly z knihy proroka Izaiáša: „Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána...“ (Iz 61,1-2a) Toto radostné posolstvo sa vyplnilo v Ježišovi Kristovi, ktorý to potvrdil v nazaretskej synagóge. Po prečítaní týchto slov sám povedal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.” (Lk 4,21)
           
Najvzácnejšou sprievodkyňou adventného putovania je Panna Mária, veď celý Advent je výrazne mariánskym obdobím liturgického roka.  Počas Štvrtej adventnej nedele budeme počuť slová zo svätého evanjelia podľa Lukáša o zvestovaní narodenia Ježiša Krista. Máriin súhlas: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ nás vždy nanovo učí pevnej dôvere, nádeji ako aj otvorenosti na Božie výzvy. 
           
V priebehu stredoveku bolo obdobie prípravy na slávnosť Narodenia Pána obohatené spevom Rorate coeli desuper – Rosu dajte nebesia (alebo Roste nebesia z výsosti). Z tohto spevu dostali pomenovanie aj tzv. rorátne sv. omše - roráty, v ktorých je opäť zvýraznený mariánsky charakter. Roráty sa slávia zvyčajne pred svitaním. Mária je symbolicky spájaná s „rannou hviezdou“, ktorá oznamuje príchod denného svetla. Tým pravým svetlom, ktoré prichádza na tento svet, je Ježiš Kristus.

Prelomovým časom v adventnom období je 17. december, kedy začína bezprostredná príprava na slávnosť Narodenia Pána. V prvom čítaní zaznejú mesiášske proroctvá Starého zákona a evanjeliové texty podľa Matúša a Lukáša.

K starobylej liturgickej tradícii patrí aj sedem veľkých, tzv. „Ó antifón“, ktoré sa nachádzajú pred evanjeliovým chválospevom Magnifikat, Velebí moja duša Pána. Tieto veľké antifóny, antiphonae maiores, sú súčasťou vešpier, ako aj veršov pred čítaním Evanjelia pri sv. omšiach, v dňoch od sedemnásteho do dvadsiateho tretieho decembra. „Ó antifóny“ sú syntézou niektorých kristologických titulov a modlitieb spravodlivých Starého zákona. Ak by sme tieto kristologické tituly v pôvodnej latinčine zaradili od konca, teda od 23. decembra do 17. decembra, a pospájali úvodné písmená slov, dostali by sme slovné spojenie ero cras, čo znamená „zajtra prídem.“
    
V postoji modlitby sa započúvajme do týchto antifón a otvorme svoje srdcia pre Múdrosť, Pána, Výhonok z koreňa Jesseho, pre Kľúč Dávidov, Hviezdu, vytúženého Kráľa národov a pre Emanuela; Pána, žijúceho uprostred nás...

(Hudba: Ó Sapientia)

O Sapientia. Ó, Múdrosť, vyšla si z úst Najvyššieho; ty siahaš od jedného konca po druhý, ty riadiš všetko mocne i jemne; príď a nauč nás ceste múdrosti.
(hudba: O Adonai)
O Adonai. Ó, Pane, Vodca domu Izraela, ty si sa zjavil Mojžišovi v ohni horiaceho kríka a na Sinaji si mu dal zákon; príď, vystri svoju ruku a vysloboď nás.
(Hudba: O Radix Jesse)
O Radix Jesse. Ó, Výhonok z koreňa Jesseho, ty stojíš ako znamenie pre národy; králi pred tebou zatvoria ústa a pohania ťa budú vyhľadávať; príď a vysloboď nás, nemeškaj.
(Hudba: O Clavis David)
O Clavis David. Ó, Kľúč Dávidov, žezlo Izraelovho domu; keď ty otvoríš, nik nebude môcť zavrieť, a keď ty zavrieš, nik nebude môcť otvoriť; príď a vyveď zo žalára spútaného, toho, čo sedí vo tme a v tôni smrti.
(Hudba: O Oriens)
O Oriens. Ó, Hviezda, čo vychádza, jas večného Svetla a Slnko spravodlivosti; príď a osvieť tých, čo sedia v temnotách a v tieni smrti.   
(Hudba: O Rex Gentium)
O Rex Gentium. Ó, vytúžený Kráľ národov, uholný kameň, čo z dvoch utváraš jeden ľud, príď a spas človeka, ktorého si utvoril zo zeme.
(Hudba: O Emmanuel)
O Emmanuel. Ó, Emanuel, náš kráľ a zákonodarca, očakávanie národov a ich Spasiteľ, príď a zachráň nás, Pane, Bože náš.

V adventnom období je zdôraznené aktívne očakávanie spojené s výzvou, aby sme sa dali k dispozícii Bohu - nášmu darcovi spásy. Je pozvaním k osobnému stretnutiu s Pánom, ktorý vstupuje do nášho života. Advent je predovšetkým obdobím prípravy na prijatie daru, ktorým je samotný Boží Syn, aby sme sa tak ako on, aj my stávali darom pre ostatných ľudí.