TopTip

Spomienka na svätého Klementa Rímskeho

Spomienka na svätého Klementa Rímskeho Mozaika svätého Klementa Rímskeho

Jednomyseľná starobylá cirkevná tradícia pripisuje svätému Klementovi Rímskemu autorstvo Listu Korinťanom. Ide o oficiálny list Rímskej cirkvi Korintskej cirkvi, ako čítame v záhlaví.

Prisúdenie Klementovi je dostatočne dosvedčené. Irenej menuje Klementa ako tretieho nástupcu apoštolov Petra a Pavla a autora listu, napísaného počas jeho episkopátu (Irenej, Proti herézam 3,3,3). Euzébius to potvrdzuje, keď prináša svedectvo Dionýza Korintského, ktorý, píšuc pápežovi Sotérovi okolo roku 170, hovorí, že Klementov list sa ešte stále číta verejne v Korintskej cirkvi.

Tento list sa uchoval v Codex Alexandrinus po Zjavení Jána. Za dátum jeho spísania sa obvykle akceptuje rok 96/97, po smrti cisára Domiciána (Napriek tomu v 41,1-3 Klement hovorí o jeruzalemskom chráme a obetách, akoby boli ešte aktuálnou skutočnosťou. Dnes vieme, že Títus v roku 70 po Kristovi zničil jeruzalemský chrám, ktorý už nebol znovu postavený. Okrem toho sa v 5,1-7 spomína mučenícka smrť Petra a Pavla (64 alebo 67) ako „veľmi blízka“).

Zásah Rímskej cirkvi bol podnietený vzburou, ktorá vypukla v korintskej komunite: niekoľkí nováčikovia zosadili „presbyterov“ Korintskej cirkvi bez iného motívu - predpokladá sa - ako uvoľniť miesto pre ďalších. Klement im pripomína, že presbyteri boli zvolení podľa apoštolskej praxe a „slúžili bezúhonne Kristovmu stádu“ (44,3). Preto ich zosadenie mohlo byť diktované len neznášanlivosťou a závisťou. Klement pripomína prax postupnosti v službe – ktorá sa končí až smrťou – ako normu, ktorú ustanovili apoštoli na pokračovanie Kristovej misie (42-44).

Globálny význam tohto listu je predmetom diskusie medzi historikmi. Niektorí v ňom videli prvú manifestáciu rímskeho primátu; iní jednoduchú bratskú výzvu, ktorá je zameraná na obnovenie svornosti a pokoja. Skutočne je paranetický aspekt veľmi prítomný a je podporený početnými príkladmi cnostného správania, ktoré boli prevzaté zo Starého zákona. Napriek tomu nemožno poprieť pasáže, v ktorých Rímska cirkev používa dôrazný tón, keď s autoritou toho, kto hovorí v Božom mene (63,2), vyžaduje poslušnosť voči daným nariadeniam. Tento list možno interpretovať ako prípad correptio fraterna cirkvi voči cirkvi, podľa praxe dosvedčenej v Kumráne a v matúšovskej komunite (Mt 18,15-18), totiž podľa praxe, ktorá si vyžaduje postoj lásky, ale nadobúda bezpochyby aj právne aspekty, ako vylúčenie z komunity alebo zo spásy. To by vysvetľovalo tak bratský tón dokumentu, ako aj dôraznosť vo vyžadovaní poslušnosti. Vrchol tejto žiadosti spočíva vo „veľkom napomenutí“ 58,2-59,2a, ide o úryvok, ktorý dosiaľ unikal pozornosti historikov a umožňuje predpokladať v Rímskej cirkvi povedomie o zodpovednosti za ostatné cirkvi.

Klement ukončuje list dlhou modlitbou, ktorá má židovský ráz, za rozličné potreby kresťanov, „ktorí sa nachádzajú po celom svete“, a za tých, ktorí vládnu (59-61).

Tento list zjavuje jedinečnú fúziu troch odlišných kultúrnych prostredí: židovského, helenistického (v liste sú prvky stoickej filozofie) a rímskeho. Citáty zo Starého zákona sú v liste prehojné a takmer vždy sú brané v doslovnom zmysle; totiž podľa morálneho významu. List obsahuje aj niekoľko Ježišových výrokov (loghia), ktoré sa však nenachádzajú v kánonických evanjeliách.

Zdroj: Patres ecclesiae   

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 5126 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

10 dní

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies