TopTip

Spomienka na pápeža Leva Veľkého

Spomienka na pápeža Leva Veľkého

Lev I., nazývaný Veľký, sa narodil na konci 4. storočia toskánskym rodičom, ktorí sa na začiatku 5. storočia presťahovali do Ríma.

Od mladého veku sa venoval cirkevnej kariére. Práve sa nachádzal v Galii na delikátnej diplomatickej misii, keď ho po smrti pápeža Sixta III. dosiahla správa o jeho zvolení na Petrov stolec. V septembri 440 Leva vysvätili za biskupa Ríma.

Lev bol silnou osobnosťou; žil v epoche prechodu, v ktorej sa úpadok Rímskej ríše kryl, na jednej strane, s posilňovaním kresťanstva a, na druhej strane, s barbarskými vpádmi Húnov a Vandalov.

Hoci sa Levovi podarilo odvrátiť Atilovu hrozbu, musel sa bezmocne prizerať plieneniu Ríma žoldniermi Gensericha, kráľa Vandalov (445).

Lev vykonával svoju pastoračnú starostlivosť nielen v Rímskej cirkvi, venujúc sa liturgii, opravovaniu sakrálnych stavieb a mníšskemu životu, ale aj v cirkvách Západu i Východu, ako to dosvedčujú jeho listy.

Lev sa usiloval kontrovať omylom manicheizmu (priscilianizmu), pelagianizmu a monofyzitizmu.

Lev zomrel v roku 461. Je cirkevných učiteľom a jeho pamiatka, v rímskej liturgii, sa slávi 10. novembra.

Levove diela a teologický príspevok

Počas episkopátu Leva I. sa konal v roku 451 dôležitý Chalcedónsky koncil, ktorý definoval dvojitosť prirodzeností (ľudská a božská) a jedinú osobu Krista. V takom zmysle tento pápež  slávnym Tomus ad Flavianum (list 28), čítaným a aklamovaným na koncile, prispel k presadeniu takejto definície.

Okrem 143 listov za zachovalo 97 Levových kázni na sviatky a liturgické obdobia: Veľká Noc, Nanebovstúpenie, Turíce, Vianoce, Epifánia, Pôst, Veľký týždeň atď.  Ide o prvý súbor kázni pápeža. Z literárneho hľadiska spisy Leva Veľkého svedčia o jeho „veľkom rozhľade“, vyznačujú sa „rafinovaným štýlom, rytmickou prózou, čistotou jazyka, stručným vyjadrovaním a jasnosťou myšlienok“ (B. Studer).

Ako teológ Lev Veľký „prezentuje tradičnú doktrínu a dosť základnú, prispôsobenú praktickým cieľom liturgickej katechézy a obrane ortodoxie“ (B. Studer). Napriek tomu jeho teologická vízia kresťanského mystéria je bezpečná a harmonická. Najdôležitejšou charakteristikou takejto teológie je „kristocentrizmus“, v ktorom Lev spája symetrickú prezentáciu dvoch prirodzeností v jedinej osobe so soteriologickým aspektom, skrze ktorý Kristus je solidárny s Otcom a s ľuďmi.

Levov kristocentrizmus sa jasne manifestuje aj v jeho reflexii o milosti, v ktorej nasleduje prevažne doktrínu svätého Augustína, a c reflexii o cirkvi: Kristus je nielen príkladom, ale je aj prameňom milosti; Cirkev je rozdávateľkou milosti (communio sacramentorum) v sile pokračujúcej prítomnosti Krista, ukázanej v „dnes“ sviatostí a liturgie. Na základe svojej prirodzenosti katolícka a univerzálna Cirkev „môže byť len jedna a jej jednota je hlbšia než akákoľvek iná jednota“ (B. Studer).

Nakoniec Lev dal pozoruhodný príspevok k reflexii o primáte rímskej Apoštolskej stolice.  

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 5126 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

10 dní

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies