V tomto roku prežívame veľmi netradičné leto. Celý jún bol silne upršaný a ani v júli počas väčšiny dní nie je oveľa lepšie. Na toto obdobie je až nezvyčajne chladno a daždivo. Kto sa pre hrozbu šírenia koronavírusu rozhodol stráviť svoje dni voľna na Slovensku, musí sa pripraviť aj na to, že tento čas prežije pod dáždnikom. Veľmi upršané dni neprajú ani mnohým pestovateľom a poľnohospodárom. Značná vlhkosť môže urýchliť proces šírenia hniloby.

Rozumný človek preto sleduje predpoveď počasia a podľa svojich možností sa na dané podmienky čo najlepšie pripraví. Dovolenkári si pribalia aj teplejšie oblečenie, dáždniky a pršiplášte. Pestovatelia a poľnohospodári si na zber úrody vyberú také dni, aby ich výsledky tvrdej práce mali podľa možností čo najlepšiu kvalitu a trvácnosť.

Práve v ostatných dňoch prebiehali v Bruseli veľmi zaujímavé a dôležité rokovania. Lídri jednotlivých členských krajín sa mali dohodnúť, ako sa na najbližšie roky rozdelí rozpočtový balík obnovy pre krajiny zasiahnuté koronakrízou. Zároveň lídri krajín EÚ mali dosiahnuť dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027. Lídri krajín sa zaviazali vyrokovať dve ťažké dohody, keďže pre rôzne skupiny krajín majú tieto dva veľké balíky peňazí rôzne efekty. Buď im ide predovšetkým o výhody, alebo, naopak, o záväzky. Ďalej v Európskej únii máme krajiny, pri ktorých je to výhoda i záväzok.

Na rokovaniach sa preto vytvorili malé koalície krajín podľa toho, čo tieto balíky peňazí pre jednotlivé krajiny znamenajú. Zároveň tam bol cítiť aj istú snahu o ambície a priebojnosť zo strany mladších politikov, napríklad rakúskeho kancelára Sebastiana Kurtza či fínskej premiérky Sanny Marinovej. Každý z politikov tej ktorej krajiny sa snaží vyrokovať čo najlepšie podmienky pre svoju domovinu.

Do pondelka blokovali vznik dohody krajiny ako spomenuté Rakúsko, Fínsko, a predovšetkým Holandsko a potom aj Dánsko a Švédsko. Tieto krajiny si želajú, aby väčšia časť peňazí poskytnutých krajinám bola iba vo forme pôžičky. Zrejme sa obávajú, že sa poskytnuté peniaze v krajinách, ktoré mali už pred koronakrízou problémy, opäť využijú neefektívne.

Rokujúce krajiny by si možno mohli pri riešení tejto dilemy zobrať príklad zo stále meniacej sa prírody a výšku príspevku schvaľovať jednotlivým krajinám podľa reálnej potreby, podľa toho, ako sa krajine hospodársky darilo v poslednom období. A nie podľa toho, koľko zaznamenala ochorení a úmrtí. Teda okrem solidárnej zložky v podobe znižovania rozdielov v životnej úrovni medzi jednotlivými krajinami a ich časťami by išlo o pomoc v oblastiach, ako je náhly nárast nezamestnanosti, ďalej o investície do efektívnejšieho zdravotníctva, do funkčnej cezhraničnej infraštruktúry alebo do digitalizácie v oblasti školstva a verejných inštitúcií.

A keď sa už predstavitelia krajín znova po dlhom čase zišli, mohli aj zhodnotiť to, ako fungovala cezhraničná pomoc a solidarita v čase vypuknutia koronakrízy v Európe. Čo by sa dalo do budúcna zlepšiť, ak by kontinent opäť čelil novej vlne pandémie. Viacero protipandemických opatrení a pomôcok sa dá použiť univerzálne na rôzne druhy ochorení. Ak by vznikla v budúcnosti potreba mať vo väčšom množstve nejaký sofistikovanejší zdravotnícky prístroj, minimálne zo strany Európskej únie by mal existovať nástroj, ktorý by jednotlivé krajiny informoval o jeho potrebe. Alebo by bolo ešte lepšie, keby Európska únia zobrala viac pod svoje krídla Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá túto úlohu už plní, ale svoju pomoc jej v poslednom čase začínajú stále viac odopierať Spojené štáty americké.