Jeseň sa ešte ani poriadne nezačala, no už máme na Slovensku zvýšený počet ochorení. Okresy na strede Slovenska hlásia nárast chrípkových ochorení a značným tempom rastie aj počet nakazených na Covid-19. Kto si ešte pamätá krivky nárastu nakazených zo začiatku pandémie z krajín, ktoré ochorenie postihlo ako prvé, ten vie, že terajšia situácia nie je až taká dramatická.

V čase, keď neboli žiadne opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy, bol nárast až exponenciálny. V priebehu niekoľkých dní sa vyskytli stovky, tisíce a potom až desaťtisíce nakazených. Za to, že taký rýchly nárast ochorení nemáme, vďačíme aj jednoduchým hygienickým opatreniam, rozostupom, dezinfekcii a rúškam.

Na Slovensku teraz už máme 3-krát viac aktívne nakazených než počas jari. Je to varovanie, aby sme pred nadchádzajúcou chrípkovou sezónou nepoľavovali v dodržiavaní opatrení. Nová nákaza teraz vykazuje pomerne menšiu mortalitu, ale ďalšie sprievodné ochorenie a s ním spojené oslabenie imunity sa môže negatívne podpísať na živote i na zdraví. Ministerstvo zdravotníctva a pandemická komisia, ak tak ešte neurobili, by mali premyslieť, ako predchádzať tomu, aby sa človek s chrípkou nenakazil v zdravotníckom zariadení aj koronavírusom a naopak.

Blíži sa záver roka a v médiách sa začali ozývať aj dodávatelia zdravotníckych pomôcok pre nemocnice, že stále nemajú zaplatené faktúry. Pred koronakrízou stálo napríklad jednorázové rúško v lekárni okolo 10 centov, v čase koronakrízy sa však predáva za takmer jedno euro. Ide teda o 900-percentné zvýšenie ceny pre obyčajného spotrebiteľa. Neúmerne sa zvýšili aj ceny iných zdravotníckych vecí, po ktorých bol značný dopyt, no na Slovensku som nezaznamenal žiadne výhrady našich úradov proti prílišnému navyšovaniu ceny. Ostáva len veriť, že rovnaký údel nepostihol aj naše zdravotnícke zariadenia, ktoré sú pravidelnými odberateľmi. Treba sa pýtať, či sa dodávatelia neuzavreli kartel a nezneužili túto mimoriadnu situáciu na prílišné sebaobohacovanie.

Ak chce štát efektívnejšie využívať financie v oblasti zdravotníctva, mal by skontrolovať aj výdavky na lacné produkty, ktoré sa nakupujú vo veľkých množstvách.

Veľmi zvláštne vyznieva snaha vlády o takú zmenu zdaňovania, aby sa zdaňovala menej práca a viac spotreba. Takto bohatšie zarábajúcim ostane podstatne viac peňazí než menej zarábajúcej väčšine spoločnosti. Dodatočným zdanením služieb a tovarov sa tieto stanú pre chudobnejšiu skupinu ešte menej dostupnými. Ide o protisociálne opatrenie, v dôsledku ktorého budú chudobní ešte viac chudobnieť a bohatí viac bohatnúť. No náklady štátu budú v skutočnosti len narastať, pretože spoločnosť s chudobnejším a vystresovanejším obyvateľstvo z dôvodu prílišného pracovného nasadenia a nedostatku času je viac náchylná na choroby.

A poskytovanie zdravotnej starostlivosti je niekoľkonásobne nákladnejšie než prevencia chorôb. Ak má byť spoločnosť čo najviac zdravá, tak pracujúci potrebujú mať taký príjem, aby mali dostatok času na rodinu, na voľnočasové aktivity a v rámci nich aj na prípravu kvalitnej stravy, a nie len polotovarov bez dostatočných živín a minerálov.

Podľa štúdie, ktorú pripravila Liverpool University v spolupráci s Imperial College v Londýne, mali nezdravo sa stravujúci obézni ľudia v Spojenom kráľovstve podstatne vyššie, až 40 percentné riziko úmrtia na koronavírus, ak sa ocitli s ochorením v nemocnici.

Ak odborníci vlády teraz premýšľajú nad novými ekonomickými reformami, mali by začať rozmýšľať komplexnejšie, teda aj nad dôsledkami opatrení na život a nad s nimi spojenými dodatočnými nákladmi. Cieľom štátu by nemalo byť vytvorenie čo najlepších podmienok pre život len pre niekoľkých jednotlivcov, ale pre čo najväčšiu skupinu občanov.