Je tomu približne rok, čo z krajín Blízkeho východu začali najmä cez Balkán prichádzať do západnej Európy obrovské masy žiadateľov o azyl. Kým v krajinách ako Rakúsko a Nemecko ich vítali s otvorenou náručou, v bývalých komunistických krajinách ako Maďarsko, Česko i Slovensko sme sa k nim stavali dosť odmietavo.

Tieto húfy najmä mladých mužov zväčša v skutočnej núdzi, moslimského pôvodu, z vojnou zmietaných oblastí sa do Európy dostali nelegálnym prekročením hraníc, bez kontroly. Na porušenie Schengenskej dohody sa nabaľovalo porušenie ďalšieho legislatívneho rámca, Dublinskej dohody. Keďže krajiny únie, do ktorých migranti vstúpili, nezačali posudzovať ich žiadosti o azyl, ale podobne ako bezprávne prekročili hranice, rovnako bezprávne a bez kontroly pokračovali do želanej cieľovej krajiny.

Za rok 2015 tak do Nemecka vstúpilo podľa záznamov tamojšej polície takmer 1 100 000 utečencov. Krajina mala s ich príchodom obrovské náklady. Do konca roka 2020, by sa podľa prepočtov spolkovej vlády mali náklady na utečencov vyšplhať do výšky takmer 100 miliárd eur. 31. augusta pred rokom spolková kancelárka Angela Merkelová uviedla pri pohľade na utečeneckú krízu pamätnú vetu: Wir schaffen das! (Zvládneme to!) Túto vetu v rozšírených podobách používala opakovane ako slogan. Odkazovala pritom tak na minulosť (že toho už veľa dokázali), ako aj na súčasnosť (že sú silná krajina). Viaceré médiá jej výrok hneď prijali ako pozitívny signál; veľa kritikov však používalo vetu nadsadene či s obmenami s nemalou dávkou irónie a bezradnosti. Po niekoľkých mesiacoch aj konštruktívnej kritiky, napríklad poslanec za CSU v januári 2016 Hans-Peter Uhl povedal: Wir schaffen das so nicht. (Takto to nezvádneme.)

Oveľa jednoznačnejší postoj, ako to s tou stokrát omieľanou a obmieňanou vetou nemecká kancelárka pri riešení aktuálnej krízy zrejme myslela, prezrádza jej návšteva na univerzite vo švajčiarskom Berne, kde jej udelili čestný doktorát 3. septembra, teda len tri dni po vyslovení jej pamätného výroku. Išlo o jej krátku trojminútovú odpoveď na otázku študentov: Ako chce teraz chrániť Európu pred islamizáciou, keď do Európy prichádza toľko moslimov.

Povedala, že voči teroristickým hrozbám sa treba síce vyzbrojiť, ale vo všeobecnosti strach nie ani v osobnom ani v spoločenskom živote dobrým radcom. Podľa nej „kultúry a spoločnosti, ktoré sú ovplyvnené strachom, istotne nedokážu zvládnuť svoju budúcnosť.“

Hoci nemecká kancelárka pamätný výrok, aj pre polemiku počas nasledujúcich mesiacov, už takmer vôbec až do nedávnych útokov nepoužila, zdá sa, že sa od svojho pozitívneho postoja postaveného na pomoci utečencom neodklonila. Stále viac sa darí zabezpečiť schengenský priestor, aby už ľudia nevstupovali na územie krajín EÚ bez kontroly, podarila sa aj dohoda s Tureckom, ktorá sa ale od pokusu o prevrat dostala na vrtkavé nohy. Turecko sa navyše svojou reštriktívnou a otáznou politikou stáva ďalšou krajinou, z ktorej začínajú utekať ľudia vo veľkých húfoch.

Nemecká ekonomika za rok od šoku spôsobeného migračnou vlnounezaznamenala v hospodárstve prepad, ale mierny kontinuálny rast. V Nemecku sa už aj zamestnala v jednoduchých zamestnaniach časť z tých, ktorí prišli do krajiny pred rokom, a minulý týždeň sa nemecká kancelárka stretla s predstaviteľmi najväčších firiem v krajine, kde diskutovali o spôsoboch, ako začleniť migrantov do sveta práce.

Aktuálne vedúcej kancelárke nemožno uprieť, že aj k najťažším problémom dneška pristupuje s odvahou. Aj keď sa pri tom urobia nejaké chyby, aj na dobrom ekonomickom stave krajiny vidno, že má dobre namierené, aby zvládla svoju budúcnosť. Na budúci rok budú v Nemecku a vo Francúzsku voľby. Myslím, že tie udajú smer, aké nálady prevládnu v celej Európe počas ďalších piatich rokov. Ak to bude atmosféra strachu a uzavretia, istotne to značne pocítime aj my na Slovensku. Mnohí si to možno neuvedomujú, ale bohatstvo krajín, ktoré nevlastnia veľké zásoby nerastných surovín, je vo veľkej miere závislé od toho, nakoľko je krajina otvorená pre chudobných a migrantov a ako je schopná ich čo najskôr začleniť do spoločnosti, aby sa svojím dielom zapojili do jej blahobytu a rozvoja.