Ilustračná fotografia

Po škandále ohľadom plánu čerpania eurofondov pre vedu a výskum sa horúcou témou počas najteplejších dní leta stala diskusia o pláne výstavby rýchlostnej cesty R2 smerom od Zvolena do Košíc.

Ak by ste si pozreli na mape trasu tejto plánovanej cesty a porovnali s mapou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o miere evidovanej nezamestnanosti, zistili by ste, že má prechádzať cez tri okresy, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, ktoré sa vyznačujú najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku.

Kým v týchto troch spomínaných okresoch je nezamestnanosť vyššia ako 20 percent, pri Bratislave, kde sa už stavajú úseky D4 a R7, nepresahuje 7 percent a zväčša sa drží na 4 percentách, čo je hodnota, kde nepracuje prakticky len ten, kto naozaj nechce.

V médiách zazneli požiadavky stavať R2 radšej smerom na Trenčín a Prievidzu. Áno, aj tam je rýchlostná cesta veľmi potrebná. Ale keď si mapu Národnej diaľničnej spoločnosti o plánovaných úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest porovnáte s mapou nezamestnanosti, zistíte, že nezamestnanosť v Trenčíne, Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi a Partizánskom je rovnaká ako v Bratislave a jej okolí. Horšie od nich je to v susediacom okrese Žarnovica, cez ktorý hotová R1 už prechádza. Oveľa horšie s nezamestnanosťou ako na západe je to na východe, kde - až na Košice, Prešov, Spišskú Novú Ves a Starú Ľubovňu - nezamestnanosť neklesá pod 12 percent a vo väčšine okresov má bližšie k 20 percentám.

Takže otázka, či stavať úsek R2 smerom na východ, aj s pohľadom na nedostatok zamestnancov na západe, dostáva jasnú odpoveď. Áno. A skôr ako čo najlacnejšie, by sa mali zodpovední pýtať, ako čo najrýchlejšie. Ak bude hotová o 15 až 20 rokov, tak to bude veľmi neskoro. Stavať diaľnicu od českého Chebu až po Chusť na dnešnom Zakarpatí cez Košice chceli už v roku 1935 v medzivojnovom Československu. Bolo to práve v čase, keď v Tretej Ríši začal Adolf Hitler s výstavbou ríšskych diaľnic a v spomenutom roku odovzdali 88 kilometrov. Iba v samotnom roku 1936 tam postavili 978 kilometrov diaľnic. Do roku 1940 v Tretej Hitlerovej ríši postavili 3 736 kilometrov diaľnic. V Čechách a na Morave postavili 130 kilometrov a na našom území necelých 30 kilometrov.

Po skončení Druhej svetovej vojny mali v západnom Nemecku do pádu Belínskeho múru takmer 9 tisíc kilometrov diaľnic. Na Slovensku za ten čas stihli postaviť 255 kilometrov štvorprúdových ciest a z toho len 182 kilometrov boli diaľnice. S prácami sa začalo 8. septembra 1967 a končilo v roku 1988, čiže za 20 rokov sa za komunizmu na Slovensku postavilo 255 štvorprúdoviek.

Po páde komunizmu a zjednotení Nemecka pribudlo v celej Spolkovej republike pribudlo za 20 rokov takmer 3-tisíc kilometrov nových diaľnic. Nám sa za dvadsať rokov od osamostatnenia podarilo postaviť 265 kilometrov diaľnic a 247 kilometrov rýchlostných ciest, niektoré v polovičnom profile. V porovnaní s 15-násobne na počet obyvateľov väčším Nemeckom je tých vyše 500 kilometrov kvalitných ciest celkom solídny výkon a na prvý pohľad porovnateľný, ak si neuvedomíme, že my sme sa za toto obdobie starali o len takmer 18 tisíc kilometrov všetkých druhov ciest a v Nemecku o viac ako 640 tisíc kilometrov ciest. Je to 36-krát viac ciest než máme na Slovensku. Z tejto siete je takmer 13-tisíc kilometrov diaľnic, čo je 28-krát viac než máme u nás.

Verím, že Slovensko má na viac a dokáže stavať kvalitné cesty rýchlejšie za primeranú cenu. Naša krajina potrebuje v tejto oblasti dobehnúť západné rozvinuté krajiny, aby slabá cestná infraštruktúra nebránila obyvateľom Slovenska v rozvoji.