Ilustračná fotografia

Je celkom prirodzené, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Začína to už samotným tehotenstvom, pokračuje domácou starostlivosťou a potom hľadaním vhodných vzdelávacích a mimoškolských inštitúcií.

Od pádu komunizmu došlo k sprístupneniu vysokoškolského štúdia pre širšie zástupy stredoškolákov. A tak rodičia nezriedka so stredoškolským vzdelaním si túžili aspoň na deťoch splniť svoje neuskutočnené sny.

Ako takí rodičia sami neskôr zistili, vysokoškolské štúdium je po ekonomickej i logistickej stránke predsa len o dosť náročnejšie. Nezriedka sa pri tom stávalo, že ich dieťaťu sa neušiel ani vysokoškolský internát. Ak sa nepodarilo vybaviť ani stredoškolský, nezostávalo rodičom nič iné, ako zháňať náhradné bývanie u súkromných osôb, prípadne pripraviť dieťa na pravidelné dochádzanie.

Po páde komunizmu došlo k synergii dvoch situácií - k uvoľneniu školstva a k silným populačným ročníkom, ktoré vstupovali do dospelosti. Krajina, ktorá sa transformovala, nepovažovala za prioritu riešiť narastajúci počet vysokoškolských študentov. Kým ešte v roku 1990 nastúpilo na dennú formu štúdia do prvého ročníka cez 13-tisíc študentov, o 4 roky neskôr to bolo už vyše 20-tisíc, v roku 2000 počet vysokoškolských prvákov na dennej forme atakoval už 25- tisícovú hranicu a v roku 2005 preskočil už aj 35-tisícovú hranicu.

Ako od pádu komunizmu takmer kontinuálne klesal počet narodených detí, tak naopak vzrastal počet vysokoškolských študentov a s tým aj výdavkov štátneho rozpočtu na vysoké školy. V roku 2016 išlo zo štátneho rozpočtu na vysokoškolské vzdelávanie 444 miliónov eur, o 27 miliónov viac ako pre stredoškolské vzdelávanie. Ak by sme k vysokoškolským výdavkom štátneho rozpočtu prirátali aj výdavky verejnej správy na verejné školy, dostali by sme sa na sumu 613 miliónov eur. Je to len o 30 miliónov eur menej nee to, koľko v roku 2016 stáli základné vzdelávacie inštitúcie naše obce a mestá.

Záujem o vysoké školy bol vysoký a na zvýšený dopyt sa reagovalo aj lepšou ponukou. Od 90-tych rokov vznikli nové univerzity, fakulty a študijné odbory. Ale na podmienky, v akých títo vysokoškolskí študenti žili, sa nemyslelo vždy dostatočne. Okrem toho, že ubytovania bolo pre študentov málo, sa teraz mnohé internáty dostali už aj do havarijného stavu. Podmienky štúdia, aké vidíme zo zahraničných filmov, kde vysokokoláci žijú v univerzitných mestečkách buď každý s vlastnou izbou a kúpelňou, alebo bývajú viacerí, a majú veľkú priestrannú izbu, sa pri strete so slovenskou realitou zdajú ako diela utópie.

V zahraničí pritom internáty ponúkajú aj lepšie bývanie pre manželov študentov s viacerými izbami, niekde majú pre ich deti aj vlastné materské škôlky a nadácie, ktoré takýmto mladým rodinám pomáhajú s dodatočnými nákladmi. Kto už v zahraničí absolvuje vysokoškolské štúdium, tak často spomína pozitívne aj na podmienky akademického života.

Aj naše vysoké školy sa musia pripraviť na to, že počet záujemcov o vysokoškolské štúdium bude klesať. Jednak pre slabšie ročníky, ktoré sa narodili po prevrate. A ďalej aj preto, že už dnes vyučený remeselník dokáže zarobiť neziriedka viac než človek s akademickým titulom. Pri súčasnom hospodárskom trende Slovenska s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde aj ku korekcii na poli dopytu po vysokých školách.

Už aj samotné štátne orgány by mali teraz začať konať a pomaly zmenšovať vysokoškolskú ponuku. Investovať do tých vysokoškolských inštitúcií a služieb, ktoré majú potenciál na to, aby boli aj o najbližších 10 rokov pre budúcich študentov stále atraktívne.

Foto: Shutterstock