Emmanuel Macron a Marine Le Penová

Za posledné desiatky rokov ešte žiadna udalosť vo Francúzsku, popri slávnych cyklistických pretekoch Tour de France, nebola tak sledovaná ako aktuálne prezidentské voľby. Hoci u nás na Slovensku sú zrejme cyklistické preteky stále populárnejšie, v rozvinutom svete je to práve naopak.

Francúzsko je druhým hospodársky najväčším štátom Eurozóny a prvé kolo volieb prebehlo pred niekoľkými dňami veľmi neštandardne. Do druhého kola od konca druhej svetovej vojny nepostúpil kandidát z kruhu hlavných politických strán konzervatívcov alebo socialistov.

Do druhého kola postúpil mladý globálne a sociálne zmýšľajúci nezávislý kandidát Emmanuel Macron a predstaviteľka skôr antiglobálne zmýšľajúceho krajne pravicového Národného Frontu Marine Le Penová.

V prvom kole mal mierny náskok nezávislý kandidát, no 40 percent voličov dalo svoj hlas krajne pravicovému alebo krajne ľavicovému kandidátovi. Do výsledkov druhého kola volieb je preto ešte všetko otvorené, popularita krajných strán na oboch koncoch spektra len ukazuje, že krajina galského kohúta je z rôznych kríz a teroristických útokov vyčerpaná a hľadá impulzy, ktoré by jej vrátili vnútornú bezpečnosť a stabilizovali spoločnú menu euro.

Obaja kandidáti to zrejme budú mať s realizáciou svojich cieľov veľmi ťažké, najmä ak by sa Francúzsko vydalo na čele s Le Penovou cestou Veľkej Británie. Na druhej strane, asi veľa ľudí si neuvedomuje, že aj globalizácia podľa ekonomických poznatkov nie je pre každú krajinu prospešná. Je ekonomicky prirodzenejším javom, ak sa odstraňovaním colných bariér a voľným trhom ekonomicky najzaostalejšie časti a tie najvyspelejšie približujú životnou úrovňou bližšie k sebe, čiže v najbohatších častiach sveta životná úroveň mierne klesá a v chudobných rastie. Ak sa nám zdá, že najbohatšie krajiny si svoju životnú úroveň ponechávajú, alebo že im dokonca rastie a chudobná časť sa k nim iba približuje, je to výsledok pôsobenia vyspelých krajín na pravidlá trhu a výberu daní. Z dlhodobého hľadiska to však nebude udržateľné.

Pre mnohých Nemcov sú tieto fakty všeobecne známe. Podľa výsledkov volieb vo Francúzsku sa zdá, že pre mnohých Francúzov nie, rovnako nie aj pre mnohých obyvateľov USA. No ak si chce svet zachovať hospodársku výkonnosť a prispieť k budovaniu mieru vo svete, niet inej cesty ako tej, že krajiny budú spolupracovať a budú hľadať také pravidlá spolupráce, ktoré budú spravodlivé pre všetkých zúčastnených.

Jednotlivé krajiny reagujú na zvýšenú polarizáciu vo vnútri krajín i medzi krajinami zvýšenými zbrojnými výdavkami. Podľa správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), vojenské výdavky sa minulý rok zvyšovali v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. Minulý rok na armádu najviac vydali USA, celkovo 611 miliárd dolárov, druhá bola Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov, tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov. Najväčší rast výdavkov bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike. Tam, kde sa už niekoľko rokov bojuje, výdavky na armádu klesali. Ide o oblasti Strednej a Južnej Ameriky, karibskej oblasti, Blízkeho východu a subsaharskej Afriky.

Ak nechceme byť svedkami svetového konfliktu v najbližších rokoch, nemali by sme dávať svoj mandát kandidátom, ktorí sa len chcú uzavrieť pred svetom a sľubujú nebývalý blahobyt a pokoj. Už teraz je jasné, že takéto sľuby nedokážu touto cestou splniť.