Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na Slovensku, len niekoľko týždňov pred prezidentskými voľbami, máme po dvoch neúspešných voľbách ústavných sudcov krízu Ústavného súdu. Ľudia na Slovensku, ktorí sa už aj bez toho nedôverujú nezávislosti súčasného vládneho systému, dostávajú ďalší dôvod preferovať protisystémové strany a hnutia.
Možno to na Slovensku vie len zlomok ľudí, ale Československo bolo fakticky jednou z prvých krajín, ktoré mali inštitúciu Ústavného súdu, tak ako ho poznáme a definujeme aj dnes. Ako ochranný orgán ústavnosti. Ústavná listina Československej republiky, ktorú schválilo Dočasné Národné zhromaždenie 29. februára 1920, definovala zriadenie súdu pre právnu kontrolu zákonov prijímaných parlamentom. Na budúci rok to bude presne 100 rokov, keď sme sa touto listinou technicky zaradili do skupiny moderných demokratických a právnych štátov. Prax ale bola podstatne skromnejšia, ako napríklad v susednom Rakúsku. Tam s podobnými modelmi inštitúcií začali operovať vo Viedni ešte v časoch monarchie od druhej polovice 19. storočia po vlne národných obrodení.
Kým u nás počas prvých 10 rokov Ústavný súd podľa vtedajších politikov neriešil žiadne zásadné záležitosti, v Rakúsku sa z tohto obdobia zachovali spisy o viacerých riešených prípadoch. Možno aj preto, že kým u nás počas 100 rokov viac táto inštitúcia nefungovala, alebo bola zrušená, v Rakúsku od 20-tych rokov 20. storočia funguje dodnes takmer kontinuálne.
Ústavný súd u nás po uplynutí prvého obdobia siedmich rokov nefungoval. Pokračoval až v roku 1938, o rok zanikol a ani po druhej svetovej vojne svoju činnosť neobnovil. Povojnová vláda, ktorá už hovorila o moci ľudu, považovala ústavný súd za zbytočný. Ani socialisti v Ústave z 1960 s touto inštitúciou nepočítali. Pri vzniku federácie v 1969 sa zaviazali zriadiť Ústavný súd, no do pádu komunizmu to nestihli.
Medzitým západné krajiny od konca 2. svetovej vojny podľa vzoru Rakúska začali vytvárať ústavné súdy. V Nemecku Ústavný súd vznikol v septembri 1951. Pri pohľade na bývalých ústavných sudcov a predsedov a podpredsedov ústavných súdov u nášho najväčšieho obchodného partnera nájdete popri mnohých odborníkoch na právo aj niekoľko bývalých politikov zo strán, ktoré v danom čase vládli. Jedným z najznámejších bol nemecký politik, spolkový prezident a predseda Ústavného súdu v rokoch 1987 až 1994 Roman Herzog. Do dejín sa však zapísal vo všetkých funkciách mnohými pozitívnymi vecami. Hoci sa od čias konca obdobia kancelára Helmuta Kohla podiel politikov výrazne znížil, dodnes tam niekoho z politiky nájdete. Napríklad súčasného podpredsedu ústavného súdu Stephana Herbartha. Samotný Ústavný súd v Nemecku tamojšiu voľbu nových sudcov, ktorá je dodnes tajná, kritizuje ako málo transparentnú.
Ak sa ale pozriete na rovnaký zoznam obsadenia vedenia Ústavného súdu v Rakúsku, v jeho takmer 100-ročnej histórii tam žiadneho známeho politika nenájdete.
Ústavný súd bol v minulosti vždy tŕňom v oku tých, ktorí chceli moc štátu zneužiť v prospech úzkej skupiny. V minulosti takíto vodcovia a spasitelia národa často uvrhli krajinu do ešte väčšej biedy a bezprávia.
Ak má krajina fungovať dobre a v prospech všetkých, potrebuje nezávislý Ústavný súd s odborníkmi na právo z najrôznejších oblastí života, a bez členov, ktorí strávili v minulosti veľa času na významných postoch v politike.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram