Slovenský cyklista Peter Sagan

Júlové mesiace sa za posledné roky stali na Slovensku synonymom veľkolepých, najstarších a najznámejších etapových cyklistických pretekov Tour de France. A to aj vďaka neustálym úspechom nášho vynikajúceho cyklistu a aktuálne majstra sveta Petra Sagana. Letné horúce mesiace sú na takýto oddych priam stvorené.

V roku 2012, keď Peter Sagan získal v bodovacej súťaži po prvýkrát vo Francúzsku zelené tričko, bol svet podstatne pokojnejší ako je tomu teraz. K teroristickému útoku došlo v Európe iba raz, na letisku v bulharskom Burgase na autobus s izraelskými turistami. O vtedajších teroristických útokoch v sýrskom Damasku a irackom Bagdade sa na Slovensku nezaujímal takmer nikto. 28. júl 2012 bol ale dňom, keď sýrska vláda zaútočila na centrum sýrskej opozície v Aleppe. U nás bolo jednou z top udalostí júla 2012, okrem víťazstva Petra Sagana a udalostí v Trnave, najmä objavenie pašeráckeho tunelu na Ukrajinu vo Vyšnom Nemeckom.

Keď si Peter Sagan o rok neskôr išiel po svoje druhé zelené tričko do Francúzska, nepočuli sme počas celého júla o žiadnych teroristických útokoch v Európe. Došlo ale k vlakovému nešťastiu vo Francúzsku. Bol to aj mesiac, keď útočník na vojenskej základni v Afganistane zaútočil na skupinu slovenských vojakov a jeden z nich zomrel. V júli 2013 musel odstúpiť luxemburský kresťanskodemokratický premiér Jean-Claude Juncker, súčasný predseda Európskej komisie potom, čo vyšli na povrch zneužitia moci zo strany tamojšej spravodajskej služby. V ten istý mesiac navštívil pápež František počas svojej prvej cesty mimo Rím Lampedusu, aby tak upozornil na utrpenie utečencov a ľahostajnosť voči nim.

Počas cyklistických pretekov naprieč Francúzskom pred dvoma rokmi už prebiehali boje na Ukrajine medzi vládou a proruskými skupinami. V tomto mesiaci Európska rada sprísnila sankcie voči Rusku, kvôli prehlbujúcej sa kríze na Ukrajine, kde sa aj 17. júla zrútilo lietadlo s pasažiermi malajzijskej spoločnosti. V júli 2014 sa začala prehlbovať tragédia v Iraku. Takzvaný Islamský štát začal z Mosulu vyháňať desiatky tisíc kresťanov a ich domy označovať znakom N. V oblasti Gazy zasa došlo k bombardovaniu detského ihriska zo strany izraelskej armády. U nás v júli vytiahol spočiatku niekto neznámy na Radoslava Procházku kompromitujúcu nahrávku o pochybnom objednávaní reklamy. Neskôr vysvitlo, že to bol Igor Matovič. V júli pred dvoma rokmi sa vo Vrátnej zosypala lavína kameňov, ktorá si, našťastie, nevyžiadala žiadne ľudské životy.

Minuloročný júl sa už nezdal byť taký dramatický. Na Ukrajine sa už neviedli také boje, ako pred rokom, v Európe nebolo počuť ani o teroristických útokoch alebo nešťastiach, až na pád vrtuľníka v Slovenskom raji. Situácia sa pred rokom ale zhoršila v africkom Čade, v Sýrii, Iraku a Turecku, kde útočili islamskí militanti. Bolo to takmer presne pred rokom v piatok, podobne krátko pred záverom najznámejších cyklistických pretekov, keď Turecko dovolilo používať USA na letecké útoky proti militantom IS svoj strategický bod a samo začalo s vlasnými útokmi proti nim. Keď sme na Slovensku oslavovali Saganovo historické 4. víťazstvo po sebe v bodovacej súťaži, ktoré sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu cyklistovi, turecké letectvo bombardovalo v Severnom Iraku pozície nie islamského štátu, ale pozície ovládané kurdskými jednotkami YPG a Stranou kurdských pracujúcich PKK, ktorá sa už desaťročia snaží vytvoriť nezávislý kurdský štát na území častí dnešného Turecka, Iraku, Sýrie a Iránu, v tých oblastiach, kde žije prevažne kurdské obyvateľstvo.

Tento rok je sledovanie Tour de France sprevádzané nebývalou mierou násilia. Okrem vlakového nešťastia pri talianskom Bari, či nekončiacich sa utopeniach utečencov v Stredozemnom mori, to boli aj početné útoky islamských teroristov so stovkami mŕtvych v Bangladéši, Palestíne, Keni, Iraku, Nigérii, Saudskej Arábii, Sýrii, Lýbii a Francúzsku. U nás sú to najmä protesty namierené voči ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi a nášmu premiérovi Róbertovi Ficovi, na čele ktorých stoja najmä Igor Matovič a Daniel Lipšic.

Jean-Claude Juncker, ktorý teraz pravidelne navštevuje Slovensko, musel pre pochybenia z premiérskeho kresla odstúpiť. Keď ho chceli pre výhodné daňové tajné zmluvy s veľkými korporáciami počas jeho premiérovania v Luxemburgu odvolať z pozície predsedu Európskej komisie pred dvoma rokmi, už sám neodišiel, ani ho neodvolali. Od jeho osoby zrejme aj preto nemôžeme očakávať, že by nejako zasahoval do aktuálnych protestov, no zároveň tento stav znižuje aj akcieschopnosť európskych inštitúcií. Tá bude v najbližších mesiacoch veľmi potrebná, lebo aj aktuálne nepokoje v Turecku budia obavy, či bolo všetko naozaj tak, ako sa nám to snažia podať turecké médiá. Európa teraz potrebuje na svojom čele čestných a rozhodných ľudí, aby vedela presadzovať vlastné záujmy aj voči takým výrazným osobnostiam, ako ruský alebo turecký prezident, a vedela aj hájiť, napríklad, práva utláčaných národov alebo ľudí na úteku, ktorí sa stali obeťami mocenských zápasov.

Každý prejav násilia, či už terorizmu alebo aj snahy o prevrat i jeho potlačenie, so sebou vždy prináša nárast násilia na oboch stranách. Ak chce Turecko naozaj kráčať cestou demokracie a priblížiť sa tak k vyspelým krajinám, malo by napríklad dovoliť vyšetriť pokus o prevrat nezávislým vyšetrovateľom z OSN alebo NATO, ktorého je členom, a nie iba zvolávať ľudí do ulíc a potom hroziť odporcom súčasnej vlády stavaním šibeníc.