Domov detí v Sýrii sa zmenil na väzenie

Za posledných šesť rokov sa svet poriadne zmenil. Možno si ešte niekto z vás spomenie na tvrdenia zo strany predstaviteľov krajín a Európskej únie, že v roku 2012 už bude hospodárska kríza zažehnaná a všetko sa vráti „do starých koľají“, že krízový stav už bude hudbou minulosti.

Odvtedy sa za tých 6 rokov ale udiali doslova paradigmatické udalosti. Takzvaná arabská jar v Afrike a na Blízkom Východe v prevažnej miere destabilizovala situáciu v tamojších krajinách a aj u nás na Slovensku sa od protestov Gorila roztrieštila najmä pravicová politická scéna, ktorá sa do dnešných dní nevie stabilizovať. Rozhádaná pravica skúša rôzne alternatívy namiesto toho, aby sa ako za čias Vladimíra Mečiara zjednotila, a nespokojní voliči tiež volia rôzne alternatívy.

Kým si na Slovensku žijeme napriek pretrvávajúcej politickej rozčarovanosti v pokoji a blahobyte, arabská polarizácia uviedla do pohybu obrovské masy ľudí. A ľudia z konfliktných zón, ktorí mali na to sily a finančné prostriedky, vydali sa smerom k stabilnému prístavu menom Európa.

Tento stret dvoch odlišných kultúr, prevažne sekularizovaného západného sveta a arabského najmä moslimského vnímania, ktoré reprezentujú státisíce najmä mladých mužov prichádzajúcich v priebehu posledných rokov do Európy, spôsobuje nárast nespokojnosti už aj v najpokojnejších častiach Európy. Aj preto si popularitu u nás stále viac získavajú tie hnutia a už aj politici, ktorí otvorene hovoria, že zatvoria hranice a vybudujú okolo krajiny symbolicky, alebo aj skutočne veľký múr.

Za tých šesť rokov sme tu mali už aj Brexit. V USA sa takými rečami dostal do Bieleho domu Donald Trump. V Nemecku je to zas AfD. Vo Francúzsku Marine LePenová a v rámci V4 sa odmietanie utečencov stalo mainstreamom. Na čo ale v bohatej a pokojnej časti sveta zabúdame, že za posledných 6 rokov sme sa nepriamo a niektoré krajiny aj priamo podieľali na ozbrojených konfliktoch na Blízkom Východe, najmä v Sýrii, kde občianska vojna už trvá 6 rokov. Po pokojných konfliktoch na začiatku roka 2011 začali do krajiny zo zahraničia prúdiť zbrane a stále viac dobrovoľníkov a vojakov. Pôvodná snaha opozície o demokratizáciu krajiny sa už dostala do úzadia. V popredí je teraz boj rozličných organizácií, ktoré ženú náboženské a etnické motívy.

Zapojenie zahraničných mocností do občianskej vojny je jedným z dôvodov, ktorý výrazne sťažuje ukončenie bojov. Neustále bojujúce strany zásobujú peniazmi, muníciou, zbraňami a bojovníkmi bez toho, aby cítili bezprostredné dôsledky vojny. Zato ľudia v Sýrii ich cítia riadne. Najmä tí najzraniteľnejší, osobitne deti. Podľa organizácie Unicef bol rok 2016 za posledných 6 rokov najhorší. Zvýšil sa počet zabití, zmrzačení a násilných odvodov do radov vojakov. V minulom roku zavraždili bojujúci 652 detí, takmer polovica z nich zomrela v blízkosti školy. Medzinárodná organizácia, ktorá pomáha deťom na celom svete, v správe uvádza, že ide zrejme len o vrchol ľadovca, nakoľko počítali iba potvrdené úmrtia.

Navyše sa v Sýrii oproti minulému zdvojnásobil aj počet detí, ktorých najali ozbrojené skupiny. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov podľa Unicefu deti aj priamo zapájajú do bojov, alebo ich nútia robiť popravy, alebo z nich robia samovražedných atentátnikov. Organizácia menuje sexuálne zneužívanie, odopretie prístupu humanitárnych pracovníkov k deťom ako aj únosy.

Toto obrovské utrpenie sýrskych detí nemá v novodobých dejinách obdoby. Musí nás pohnúť k tomu, aby aj naša krajina urobila niečo podstatné pre ukončenie tejto nezmyselnej a veľmi krvavej vojny. Tá je aj jednou z významných príčin utečeneckej krízy.

Foto: teraz.sk