Ilustračná fotografia

Slovensko je veľmi úspešná krajina. Naši športovci dosahujú za hranicami krajiny nebývalé víťazstvá. Dostávajú sa dokonca do siení slávy, obsadzujú predné miesta v prestížnych rebríčkoch športovcov. Aj našej ekonomike sa darí podobne. Za Dzurindovej vlády nás v zahraničí prezývali „ázijský tiger“, pred dvoma rokmi zasa Slovensku prischlo označenie „automobilová veľmoc“.

V prvej polovici 20. storočia bolo pritom Slovensko ešte prevažne agrárnou krajinou. Za svoj terajší úspech vďačíme v prvom rade zahraničným investíciám, hoci automobilizmus k nám zavítal už po 2. svetovej vojne vo vtedajšom Československu. Boli to severní susedi Češi, ktorí mali s výrobou áut takmer 60-ročné skúsenosti.

Automobilový priemysel u nás poriadne zakotvil až v 90tých rokoch po páde železnej opony vďaka investícii z Nemecka. O viac ako desať rokov neskôr to bola ďalšia investícia z Francúzska a potom aj z Južnej Kórey. Teraz čakáme investíciu z Veľkej Británie. Podiel automobilovej výroby už dosahuje takmer polovicu HDP slovenského priemyslu.

Automobilobým eldorádom na Americkom kontinente s najväčšou produkciou automobilov sa nedávno stalo Mexiko. Latinskoamerická krajina, ktorej história výroby áut nemá viac ako 90 rokov, má veľmi ambiciózny cieľ, stať sa počas najbližších 4 rokov piatym najväčším výrobcom áut na svete. Podobne ako Slovensko v Európe aj Mexiko v Amerike je atraktívna krajina pre výrobcov áut a dodávateľov. Má dohodu o voľnom obchode do 40 štátmi a širokú sieť dodávateľov. Rovnako ako u nás sa o krajinu zaujímajú automobilové koncerny najmä zo zahraničia. Zahraničné automobilky si tam pochvaľujú dobré vybudovaný systém vzdelávania a nízke náklady na mzdy. Kým u nás sa v roku 2015 vyrobilo viac ako 1 milión áut, takmer 120 miliónové Mexiko vyrobilo v tom istom roku 3,4 miliónov áut. O niekoľko rokov chcú vyrábať ročne 5 miliónov áut. Ako u nás aj v Mexiku vyrábajú takmer výlučne zahraničné korporácie. Svoje peniaze tam investovali automobilky z USA, Japonska či Nemecka. Svoje plány tam má aj juhokórejská KIA.

Dobre naštartovanému priemyslu v rozvíjajúcej sa latinskoamerickej krajine ale priniesli obavy výsledky novembrových prezidentských volieb v USA, kam aj smeruje väčšina mexickej produkcie. Výroky Donalda Trumpa o veľkom múre s Mexikom, s ktorým majú USA už niekoľko rokov negatívnu obchodnú bilanciu, začínajú prinášať prvé trpké plody. Po prekvapivom víťazstve republikánskeho kandidáta mexické peso stratilo 13 percent hodnoty a jeho prepad pokračuje doteraz. V novom roku sa peso stalo najslabšou zo svetových mien. To, že Trump s veľkým múrom myslel cezhraničný obchod a clá, dokazuje aj jeho tweet zo 4.januára koncernu GM, aby svoj Chevy Cruze z Mexika vyrábal buď v USA, alebo platil daň veľkého múru. Ďalšia významná americká automobilka Ford v zapätí oznámila, že ruší výstavbu novej továrne v Mexiku a namiesto toho rozšíri svoje kapacity v domácom Michigane. Budúci prezident ihneď ocenil toto rozhodnutie tweetom a vyzval ďalších, aby ho nasledovali.

Je nesporné, že aktuálne v západnom svete prevládajú na politickej scéne antiglobálne nálady. Obyvatelia vyspelých štátov si želajú, aby sa firmy, ktoré vyrábajú v zahraničí vrátili domov, aby mali ľudia viac práce doma. Nie je to záležitosť iba USA, podobné nálady je cítiť z Veľkej Británie, ale aj z Nemecka a Francúzska. Ak by tento rok vo voľbách vo Francúzsku a Nemecku opäť prekvapivo prevládli tieto nálady, ktovie, čo by to znamenalo pre náš automobilový priemysel na Slovensku, na ktorý sme hrdý ako na náš, ale v skutočnosti je výsledkom globalizácie a zahraničných investícií. Ak by prípadne nové politické vedenie v Nemecku alebo vo Francúzsku zaradilo spiatočku, ako sa to zrejme teraz chystá urobiť USA, až potom by sme tvrdo pochopili, čo to znamená, že sme otvorená ekonomika. Ak by zahraniční investori odišli, zistili by sme, že nemáme na Slovensku žiaden poriadne rozvinutý automobilový podnik. O prácu by zrazu prišlo veľmi veľa ľudí, lebo aj mnohí dodávatelia sú zo zahraničia. Už len tohto dôvodu by sme sa mali snažiť o dobrú spoluprácu medzi národmi a budovanie spoločného sveta. Najmä tí, ktorí riadia našu krajinu, by nemali hľadieť v prvom rade iba na vlastný prospech.