Celková čiastka
Zostávajúci čas
O niekoľko dní si spoločne so susednou Českou republikou pripomenieme 50. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy s výnimkou Rumunska. Z 20. na 21. augusta 1968 vtrhlo do Československa 7-tisíc tankov a obrnených vozidiel, stovky lietadiel a helikoptér. Demonštrácia bojovej sily Sovietskeho zväzu a jeho spojencov mala krajine pripomenúť do akej sféry vplyvu vtedy patrila.
Kým ešte na sklonku vojny a po nástupe komunistov k moci Sovietov u nás vítali s nadšením, pred 50 rokmi sa im do cesty stavali doslova s holými životmi. 18-ročná ideologická nadvláda, riadená často priamo z Moskvy, tak dostala svoje symbolické ohodnotenie. Fotky z najväčšej vojenskej okupácie krajiny od konca Druhej svetovej vojny obehli celý svet a priniesli mnohým krajne ľavicovým stúpencom na Západe poriadnu dávku vytriezvenia a straty sympatií.
Ľudia na Západe vtedy pochopili, že ruská interpretácia marxisticko-leninskej ideológie je obzvlášť brutálna a má charakter diktatúry s rozvinutým kultom osobnosti. Zahraniční sociológovia zvyknú uvádzať, že komunizmus, ktorému sa podarilo etablovať v niektorých častiach sveta, nebol ďalším stupienkom a zavŕšením kapitalizmu, ako to hlásal Karl Marx a jeho stúpenci. V skutočnosti znamenal návrat, aj keď v pozmenenej forme, k predmodernej spoločnosti. Panovníka monarchu nahradil vodca strany, preferoval a vynucoval sa jednotný pohľad na svet, existovalo málo príležitostí na rozvoj a kreativitu, väzby medzi ľuďmi boli síce zväčša srdečnejšie, no systém bol napriek industrializácii veľmi neefektívny. Bez pomoci z vonku, tak ako je tomu teraz napríklad v Severnej Kórei, by často nedokázal uspokojiť ani základné potreby širokých más obyvateľstva.
A ako vraveli moji bývalí spolužiaci z Ruska, Bieloruska, Azerbajdžanu či Gruzínska, vtedajšie Československo bolo ešte výkladnou skriňou socialistických krajín na hraniciach so Západom, vyspelým a prosperujúcim štátom v porovnaní so zvyškom krajín Sovietskeho zväzu.
Teraz po 50 rokoch sa od nás z rôznych smerov ozývajú hlasy, ktoré by najradšej túto červenú škvrnu násilností najradšej bagatelizovali a polopravdami vymazali z pamäte dejín. Zasa začíname byť svedkami toho, že sa nám bývalé predmoderné spôsoby života opäť ponúkajú z Východu ako niečo atraktívne a jednoduché a zamlčuje sa pri tom, že to rovnako znamená aj výrazné obmedzenie slobody. Kým u nás ľudia s odlišným názorom zomierali v značných počtoch do pádu komunizmu, na východ od nás a ešte o kúsok ďalej sa v tomto smere, zdá sa, veľmi nezlepšili.
Podľa organizácie Reportéri bez hraníc Rusko obsadzuje pravidelne dolné priečky Rebríčka slobody tlače. Žiaľ, aj naši predstavitelia vlády, či hlavný predstaviteľ niekdajšieho najväčšieho rivala, prezident USA, sa pri posledných stretnutiach s predstaviteľmi Ruska správali až príliš diplomaticky a vždy ostalo iba pri slovách chvály. Aby sa ale dejiny neopakovali, potrebujeme, aby obyvatelia bývalého Sovietskeho zväzu lepšie spoznali, ako funguje život v postkomunistických krajinách, ktorým sa viac podarila transformácia na slobodné krajiny.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram