Budova Národnej rady Slovenskej republiky

Minulý týždeň sme zažili na Slovensku mrazivé prekvapenie, poriadnu snehovú nádielku. Také sneženie v závere novembra tu mnohé mestá nemali už roky. Niektoré samosprávy snehová nádielka zastihla nepripravené. Obyvatelia Zvolena museli na odrhnutie ciest čakať až do ďalšieho večera nasledujúceho dňa. Jazdenie po takýchto komunikáciách nebolo ani príjemné ani bezpečné. Na vine mala byť firma, ktorá zabezpečuje údržbu ciest. Po dvoch dňoch už ale všetko fungovalo tak, ako sme na to zvyknutí.

Na iné pripomienky si pri kontakte s verejnými inštitúciami ale musíme počkať, niekedy aj roky. Čím je inštitúcia postavená vyššie, tým to trvá dlhšie, aby sa zobral ohľad na pripomienky od občanov. Jedným z nich je napríklad aj forma finančného odmeňovania poslancov Národnej rady.

Hoci sa platy našich poslancov už 9 rokov nezvyšovali, v porovnaní s priemernou mzdou, od ktorej sa suma ich platu a paušálnych náhrad odvíja, stále zarábajú v porovnaní so svojimi kolegami v krajinách Európskej únie nadpriemerne. Každý poslanec u nás má tiež nárok na asistenta a kanceláriu, náklady na jedného poslanca tak presahujú už 5000 eurovú hranicu.

Ak poslanec býva mimo Bratislavy, mal by po odmrazení dostávať s paušálnymi výdavkami 5,1 násobok priemernej mzdy plus 2,7 násobok na kanceláriu a asistenta. Ak poslanec býva v Bratislave, je to spolu 7,5 násobok priemernej mzdy.

Lepšie ocenenie ako u nás v porovnaní s domácimi mzdami majú poslanci v Portugalsku, Taliansku či Maďarsku. Paradoxne hospodársky najstabilnejšie krajiny, ako Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko či Rakúsko, dostávajú len 1,6 až 3 násobok priemernej mzdy. A tak sa dá povedať, že čím sa darí krajine hospodársky lepšie, tým je pomer platu tamojšieho poslanca voči priemernej mzde nižší.

Ak teraz na Slovensku máme podľa politikov veľmi dobrú hospodársku kondíciu, mali by poslanci namiesto každoročného zmrazovania poslancov, uvažovať nad tým, či by si niektorý z koeficientov pre výpočet mzdy, paušálnych náhrad, alebo nárokov na asistenta a kanceláriu, neznížili. Mohli by tak urobiť aj priamoúmerne na všetky tri položky, aby sa potom nestalo, že by mal asistent poslanca vyšší príjem ako samotný poslanec.

Ak by mali teraz dostávať 5,1 alebo 4,8 násobok priemernej mzdy pri započítaní náhrad, keď by si koeficient znížili napríklad o tretinu, poslanec mimo Bratislavy by dostával 3,4 násobok s náhradami a zvyšní 3,2 násobok priemernej mzdy. Dostali by sa tak na úroveň príjmov poslancov v Rakúsku, Slovinsku alebo v Českej Republike. Bolo by to zároveň o tretinu viac ako dostávajú poslanci v Holandsku, Veľkej Británii, Švédsku alebo Francúzsku.

Každý z nich by dostával v hrubom o zhruba o 450 eur menej pri zohľadnení priemernej mzdy ako dostáva doteraz. Ak by aj na asistenta a kanceláriu dostával 1,8 násobok namiesto 2,7 násobku, štát by ušetril mesačne oproti dnešku ďalších asi 400 eur na každom poslancovi. 850 eur krát 150 poslancov je 127 500 eur mesačne ušetrených verejných financií. Za rok je to viac ako 1,5 milióna eur.

Pri takom koeficiente, aký majú viac rozvinuté a prosperujúce západné krajiny, by boli poslanci oveľa viac motivovaní, aby sme sa životnou úrovňou a aj našimi mzdami viac priblížili k Západu. Verím, že by netrvalo viac ako tri roky a platy by sa im dorovnali na úroveň, akú dostávali tento rok. Potom by už nebolo potrebné každý rok venovať téme zmrazovania platov toľko energie a priestoru v médiách. Dali by sa využiť oveľa zmysluplnejšie.

Ak by si poslanci chceli ponechať svoje nadpriemerné príjmy, majú ešte ďalšiu možnosť, ako znížiť výdavky štátu na ich financovanie. O tretinu by nemuseli znížiť koeficienty pre výpočet, ale stačilo by, ak by sa ich počet znížil o tretinu, na 100. Verím, že diskusie týmto smerom by boli ľuďom na Slovensku oveľa príjemnejšie. Poslanci a ľudia u nás by v prípade prvej možnosti mali k sebe o čosi bližšie.