Ilustračná fotografia

Minulý týždeň bol v Európe mimoriadne tragický. Nemecko, náš najväčší obchodný partner, zažilo násilné útoky, počas ktorých zomierali ľudia a desiatky utrpeli zranenia rozličného rozsahu, niektorí z nich stále zápasia o život. Mladí stratili svojich spolužiakov, rodiny otcov a matky ... Ohavné skutky viedli k mnohým tragédiám. Ľudia v Mníchove vyjadrovali najmä súcit s obeťami a pozostalými, no v paralelných svetoch, ktoré vytvorila moderná doba s úmyslom rozvoja, sa našlo aj mnoho nenávistných reakcií. Hoci viacero aj našich mienkotvorných denníkov vo svojich komentároch menuje všetky štyri útoky často doslova jedným dychom a upozorňujú na nárast protimoslimských a protiutečeneckých nálad, nemecké médiá zvolili iní prístup. Namiesto vyvolávania hystérie a paniky sa snažia svojich čitateľov skôr upokojiť. Neprinášajú unáhlené závery, čakajú na výsledky vyšetrovania polície a spolupracujú s príslušnými odborníkmi z oblasti vedy a medicíny, poukazujú na medzery i v medzinárodných zákonoch, navrhujú zlepšenia, informujú o reakcii vlády a v neposlednom rade s odborníkmi radia, ako podobným incidentom v budúcnosti predchádzať. Napríklad tým, že upozorňujú na charakteristické vlastnosti správania potenciálnych útočníkov. Jednoducho, aby neboli voči svojmu reálnemu prostrediu v živote ľahostajní.

Nie je tajomstvom, že mnoho ľudí si svoju frustráciu či hnev ventiluje vo virtuálnom prostredí, kde sa pod rúškom anonymity často prekračujú aj medziľudské hranice, ktoré by sme v reálnom živote nikdy neprekročili. Ako to bolo v prípade útokov vo Francúzsku, aj v tomto prípade bol útočník z Mníchova, ktorého útok vôbec nebol nábožensky motivovaný, technicky mimoriadne zdatný. Útočník so sekerou vo vlaku pri Wurzburgu si rád pozeral radikálne videá na internete. Tak, ako im virtuálny svet napomohol v prehĺbení psychickej choroby, či radikalizácii názorov, čo viedlo napokon k nezmyselnej a vražednej explózii násilia, aj majoritnej spoločnosti hrozí, že so stále sa zväčšujúcou virtualizáciou života prestane vnímať rozdiely medzi oboma svetmi. Najvypuklejšie a komicky to badať na hráčoch stále populárnejšej revolučnej hry založenej na princípe rozšírenej reality. Vďaka mobilu vidia v reálnom svete veci, ktoré tam v skutočnosti vôbec nie sú a prehliadajú iné, celkom reálne objekty a dôležité skutočnosti. Hráči narážajú do objektov, zakopávajú o prekážky, chodia na kolobežkách alebo bicykloch a nevšímajú si dostatočne okolie, takže sú poodieraní, počas šoférovania spôsobujú dopravné nehody. Alebo sa zabávajú na miestach, kde to nie je vhodné, napríklad na cintorínoch alebo pamätníkoch obetí.

Takým virtuálnym pokémonom sa aktuálne stal napríklad názor, že všetci najmä moslimskí cudzinci majú vysoký potenciál stať sa vrahmi. Preto ich ani radšej netreba púšťať do vlastnej krajiny. V Nemecku sa ale v súvislosti s amokom v Mníchove okrem iného pýtali, ako si mohol útočník tak ľahko bez vedomia spravodajských služieb zaobstarať cez sieť zbraň, ktorá sa dala navyše veľmi ľahko zfunkčniť. Ako to, že sa vo východnej Európe (v Čechách a na Slovensku) dajú stále zaobstarať takéto ľahko zfunkčniteľné zbrane, pýtali sa v nedeľu v spravodajských reláciách nemeckej verejnoprávnej televízie ARD.

Takmer všetkých páchateľov ohavných trestných činov spájala zvýšená miera nenávisti a zároveň strachu voči určitej skupine obyvateľstva. Svoje depresie si často filtrovali agresívnymi hrami vo virtuálnom svete. Predstavovali si, ako sa za zastrelenou figúrkou nachádza určitý typ ľudí, ktorých nemajú radi. Uvažovali, ako druhým ublížia, začali to plánovať, až sa z toho stala realita. Zločin sa stal dôsledkom úniku z reality. Myslím, že by sme sa nemali dať inštrumentalizovať dramatickými udalosťami, ktoré môžu zneužívať isté skupiny na politické ciele. Nemali by sme si vytvárať v reálnom svete virtuálne reality, pre ktoré neuvidíme reálne skutočnosti. Inak aj nám hrozí, že prepadneme nenávisti a strachu. Spôsob, akým reagovala polícia a médiá i bežní občania v Bavorsku na tragické udalosti a ich otvorenosť, spolupráca a vzájomná dôvera, keď pozvali bezprostredne po útoku k sebe cudzincov z ulice, ukazuje na silu ich skutočnej reality.