Celková čiastka
Zostávajúci čas
Prvá podoba kresťanskej spomienky na zosnulých v dejinách je doložená na konci druhého storočia vo forme prosebnej modlitby. V západnom svete v pohanských časoch bolo zaužívané stolovanie pri hrobe zosnulého, takzvané refrigerium. V antickom Ríme sa takto stolovalo pri zosnulom v 9. deň od pohrebu a potom každoročne.
Kresťania túto tradíciu prevzali, prinášali jedlo na cintoríny a do katakomb, kde si uctievali kresťanských mučeníkov a svojich príbuzných. Kresťanský teológ Tertulián v tejto súvislosti používa slovné spojenie refrigerium interim, ktoré opisuje radostný stav duše blaženého, ktorá je osviežená v čase, keď očakáva posledný súd a svoj definitívny vstup do neba.
Neskorší kresťania tento latinský termín, ktorý sa nachádza aj v kánone sv. omše, pod pojmom locum refrigerii, použili na opis miesta prechodného pobytu duše, ako obraz Abrahámovho lona, s odkazom na stať v Lukášovom evanjeliu.
V priebehu dejín stolovania pri hroboch nahradili sväté omše za svätých a zosnulých. Slávenie liturgií v určitý deň od pohrebu je odkazom na tradíciu týchto refrigérií. K nim sa pridávali ďalšie sv. omše, aj na dennej báze. V stredoveku sa potom kláštory potom stali miestami, kde sa zhotovovali presne knihy zosnulých takzvané nekrológy. Spomienka na zosnulých sa popri spomínaní počas bohoslužby dostala aj do posvätnej liturgie hodín.
V stredovekej Európe bola rozšírená povera, že zosnulí o polnoci na cintorínoch a krížových cestách predvádzali posmrtný tanec, ktorým sa snažili prilákať k sebe živých. Kresťania tieto groteskné tance vykladali ako trest pre tých, ktorí zo sveta odchádzali bez pokánia a zmierenia. Strach z týchto tancov sa premenil na hrôzu v rokoch 1348 až 1351, keď krajiny Európy a Ázie postihla morová epidémia, takzvaná čierna smrť.
Podobne ako terajší koronavírus aj tento mor, ktorý zanechal značnú stopu v rôznych vyobrazeniach aj v umení, postihoval najmä pľúca. Čierna smrť v Európe zahubila možno až polovicu miestnej populácie. V tomto období si už Európania prestali robiť žarty zo smrti. Kresťanskí kazatelia až do 15. storočia začali dramaturgiu akéhosi tanca so smrťou využívať na to, aby ľuďom pripomenuli existenciu vlastnej konečnosti a aj smrti.
Z tohto obdobia sa vo Würzburgu nachádzajú znázornenia zástupov rôznych stavov, od cisára a pápeža cez šľachtu a roľníkov až po deti a žobrákov, ako putujú do večnosti. Latinské verše okolo nich obsahujú náreky, že boli prinútení tancovať so zástupom zosnulých.
Aj my teraz vo svete prežívame pandémiu, ktorá sa dotkla mnohých rodín. V stredoveku si neveriaci ľudia počas pandémie už nerobili žarty zo smrti a prestali sa aj obliekať za rôzne karikatúry smrti podobne ako deti cez halloween. Dopopredia sa vtedy dostal kresťanský odkaz na prejavenie úcty pozostalým a neskôr aj na Božie milosrdenstvo. Možno aj tento čas, ktorý teraz prežívame, bude impulzom aj pre mnohých ľudí dobrej vôle, aby grotesku a výsmech zo smrti zamenili za prejavy medziľudskej úcty a milosrdenstva.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram