Celková čiastka
Zostávajúci čas
Vladimír Mečiar
Už necelý rok nás delí od 20. výročia amnestií, ktoré vyhlásil ako zastupujúci prezident vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar. Za ten dlhý čas už bolo osem pokusov o zrušenie amnestií. V týchto dňoch nás čaká ďalšia.
Právo zníženia alebo zrušenia trestu skupine vinníkov využívali v minulosti už panovníci. Zväčša sa týkalo odpustenia dlhov roľníkov. Najčastejšie ešte aj dnes sa spája s predčasným prepustením väzňov, alebo iným zmiernením ich trestu. Tak sa v čase komunizmu dostali na slobodu aj vo vtedajšom ČSSR stovky politických väzňov, medzi nimi aj kňazi, rehoľníci, alebo aj veriaci, ktorí sa dostali do väzenia preto, lebo bránili svojho kňaza, keď ho prišla zatknúť verejná bezpečnosť alebo ŠTB.
Väčšinou sú amnestie vnímané ako niečo pozitívne, keďže pri tomto uplatnení amnestií je jasný rozsah odpustenej viny. Alebo sa normálne od dotyčných spätne očakáva priznanie si viny a má hlavne dôjsť k náprave. Týka sa to napríklad amnestií na zbrane, dane, alebo koncesionárske poplatky. V tejto forme udelených amnestií je viac menej jasný a zrejmý je aj trest, ktorý sa dotyčnej skupine odpúšťa. Zväčša sa vtedy stretáva aj s pochopením širokej verejnosti. V minulosti to boli aj obojstranné amnestie po vojnách medzi krajinami, alebo po občianskych vojnách.
Už v spomenutom komunistickom režime ju vláda využívala na upokojovanie a konsolidovanie verejnosti. No využívanie amnestií má aj svoju odvrátenú stránku. Ide najmä o prípady, keď si diktatúry amnestovali zločiny, ktoré sami páchali. Tak napríklad v 1993 udelil parlament v Salvadore generálnu amnestiu na všetky vojenské zločiny spáchané do konca občianskej vojny. Tento druh amnestií na čiastočne aj najťažšie zločiny viedol v stredoamerickej krajine k výrazným politickým napätiam a tie v tejto krajine pretrvávajú dodnes. Podobné problémy trápia aj ďalšie latinskoamerické krajiny, v ktorých boli v 70. a 80. rokoch minulého storočia pri moci vojenské diktatúry. Bez stopy tam vtedy zmizli desiatky tisíc ľudí, vrátane katolíckych duchovných. Po návrate krajín k demokracii tam amnestie zabezpečili beztrestnosť vinníkov.
Počas posledných rokov však tieto amnestie vo viacerých krajinách spätne zrušili a mnoho bývalých diktátorov a mučiteľov postavili pred súd a potrestali. Platnosť amnestií pri prechode na demokraciu požadovala armáda. Obyvatelia v latinskoamerických krajinách na zrušenie amnestií tak čakali 20 až 30 rokov.
V Argentíne napríklad po páde diktatúry novozvolený prezident vytvoril už v roku 1990 komisiu, ktorá vyšetrovala spáchané zločiny. Keď sa amnestie v krajine zrušili, odsúdili dotyčných obvinených už rýchlo. Tak si svoj trest vypočul v decembri 2010 šéf Junty Jorge Rafael Videla a spolu s ním ďalší rozliční generáli a členovia spravodajských služieb, ktorých predtým pred stíhaním chránila amnestia.
Myslím si, že aj v prípade Slovenska, ak máme zadosťučiniť pocitu spravodlivosti medzi obyvateľmi, tak sa treba vydať tým istým smerom. Zločiny treba vyšetriť, výsledky zverejniť a ak si to bude vyžadovať rozsah viny, vinníkov po zrušení amnestií potrestať.
Aby amnestie mali v spoločnosti pozitívny účinok, potom bude dôležité, aby sa vedelo, kto sú dotyční vinníci, čo spáchali, aký si zasluhujú trest a ako sa im vďaka amnestiám zmierni. Pozitívna aj odvrátená stránka platnosti amnestií nastavuje spoločnosti zrkadlo, či už demokracia zavítala aj od oblastí judikatívy.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram