Protesty pri justičnej reforme v Poľsku

Každá demokratická spoločnosť dokáže dobre fungovať iba vďaka deľbe štátnej moci. Ide o jeden zo základných princípov právneho štátu. O tom sa od pádu komunizmu u nás učia už všetci žiaci základných škôl na predmete Náuka o spoločnosti. Všetci neskôr narodení sme sa na školách učili, že štátna moc sa delí na legislatívnu, exekutívnu a judikatívnu, čiže zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Vieme aj to, že zákonodarnú moc u nás zastupuje Národná rada a jej volení poslanci, výkonnú moc predstavuje predovšetkým vláda, ministerstvá a prezident. Súdnu zasa rôzne úrovne a formy súdov, prokuratúra, Ombudsman, či Národný kontrolný úrad.

Podľa princípu deľby štátnej moci majú byť všetky tri jej zložky od seba nezávislé a mali by sa vzájomne kontrolovať. Iba tak sa dá zabezpečiť efektívne fungovanie štátu. Aby sa z krajiny nestala diktatúra alebo nejaká absolutistická monarchia so svojvoľne rozhodujúcim panovníkom. Tak sme sa to učili v školách. Väčšina sa ale v škole zrejme nedozvedela, že tento ideál deľby moci na Slovensku, ale aj v iných vyspelých demokratických krajinách, nefunguje dokonale. Zákonodarná a výkonná moc nie je ani v západných krajinách oddelená od seba dokonale. Naša Národná rada a vláda s ministerstvami sú personálne prepojené. Parlamentná väčšina, vládna koalícia menuje predsedu vlády a parlamentná koalícia, z ktorej vzišla vláda, nebude považovať za svoj prvoradý cieľ kontrolovať vládu, ale bude sa snažiť vládu svojim politickým programom podporovať pri presadzovaní politiky do praxe.

Na zabezpečenie deľby moci v parlamentnej republike je preto dôležité, aby boli v prvom rade od zákonodarnej a výkonnej moci nezávislé súdy. Aby sa riadili iba podľa zákonov. Asi nechceme, aby sa z našej krajiny stal neslobodný štát, kde tí, čo sú pri moci, ju zneužívajú pre vlastný prospech a obohatenie svojich stúpencov, zabraňujú tak v konečnom dôsledku rozvoju celej krajiny. Dobre si to uvedomujú naši severní susedia v Poľsku, ktorým nezávislosť súdov nie je ľahostajná. Cez víkend za zotrvanie nezávislosti súdov v Poľsku skandovali tisícky občanov. Tamojšia strana sa zmenou ústavy snaží získať vplyv na menovanie nových sudcov, s čím okrem domácich Poliakov nesúhlasí ani Európska komisia. Ak sa chceme mať na Slovensku lepšie ako na Západe, potrebujeme nezávislé súdy, ktoré budú v prvom rade kontrolovať, či dodržiavajú platné zákony tí najvplyvnejší, ako z radov štátu, tak aj právne subjekty s najväčšími ziskami.

Istá deľba moci medzi legislatívou a exekutívou v parlamentnej demokracii predsa len existuje, v podobe opozície, ktorej prvoradou úlohou je kontrola toho, čo robí koalícia a vláda. Novodobým diktátorom či autokratom práve preto vadí táto forma kontroly. Najvypuklejšie to teraz vidno v Turecku, kde súčasný prezident hľadanie aktérov minuloročného pokusu o prevrat zrejme využil na odstraňovanie opozície. V priebehu jedného roka v krajine podľa vlastných slov zo štátneho zamestnania prepustil 111-tisíc ľudí a 38- tisíc je stále vyšetrovaných.

Ak chceme, aby štát na Slovensku slúžil všetkým občanom, a nie len sám sebe a svojim sympatizantom, mali by nám ležať vážne na srdci aspoň tieto dve veci. Nezávislé súdnictvo s hodnovernými, ľudskými a serióznymi sudcami a uvedomiť si význam opozície a nedať na jej zosmiešňovanie a bagatelizáciu zo strany vlády. Pre sympatizantov ľavicovej politiky stačí, aby si spomenuli, ako sa pristupovalo k ich preferujúcim stranám v čase, keď boli ešte v opozícii.