Celková čiastka
Zostávajúci čas
1. jún je na Slovensku neodmysliteľne spätý s oslavou Medzinárodného dňa detí. Myšlienka pre tento deň vznikla na konferencii v Ženeve vo Švajčiarsku v roku 1925. Zástupcovia 54 krajín sveta tam schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala detskou chudobou, prácou, vzdelaním a inými problémami a potrebami súvisiacimi s deťmi a ich právami.
Odvtedy si Medzinárodný deň detí pripomína už 145 krajín, aj keď nie všetky tak robia 1. júna. Zvyčajne sa v tento deň deti aj menej učia a je im dopriate viac oddychu a voľnočasových aktivít. Pred takmer 100 rokmi bolo postavenie detí však podstatne odlišné. Zastúpenie mladej generácie v spoločnosti bolo niekoľkonásobne väčšie. Po prvej svetovej vojne bolo v Európe, najmä v jej východnej časti, rozšírené utrpenie detí utečencov. Im chýbali tak základné potreby, ako aj dostupná zdravotná starostlivosť a prístup ku vzdelaniu.
Piateho článku vyhlásenia ženevskej konferencie z roku 1924 sa chopili komunisti, aby „sa dieťa vychovávalo so zámerom dať svoje najlepšie sily do služby svojho blížneho“. Aj preto bol tento deň za minulého režimu taký obľúbený, lebo ho pochopili ako legitimáciu svojho zámeru formovať budúce generácie podľa svojich socialistických predstáv. Analogicky k vtedajšiemu Medzinárodnému dňu žien sa tak 1. jún stal dňom boja za šťastnú a pokojnú budúcnosť všetkých detí po celom svete.
Hoci od udalostí v Ženeve už ubehlo takmer 100 rokov, stále existujú vo svete krajiny, kde žijú deti v početných množstvách a v podobnej biede, ako kedysi deti v Európe. Aj tieto krajiny zápasia so značnou nestabilitou, vysokou mierou zdražovania, slabej dostupnosti zdravotnej starostlivosti a vzdelania. Zdá sa, akoby dlhodobejšia chudoba a vyššie prírastky mladej generácie spolu súviseli. Že človek v krajinách, kde sa nemôže spoľahnúť na zabezpečenie zo strany štátu alebo súkromných inštitúcií, sa v oveľa väčšej miere spolieha na medzigeneračnú starostlivosť v rámci rodiny.
V dnešnom svete tak nájdeme oba extrémy. Stabilné a bohaté krajiny s nízkou mierou vlastných detí a potom nestabilné a chudobné krajiny s veľkým zastúpením vlastných detí. Aktuálna pandémia vniesla citeľnú mieru neistoty aj do spoločenstiev bohatých a prosperujúcich krajín. Onedlho tiež pocítime väčšiu mieru zdražovania, negatívne sa to môže podpísať aj na životnej úrovni ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne a dôchodkové dávky. Možno aj táto situácia prinúti krajiny zamyslieť sa nad tým, ako zlepšiť životné podmienky pre rozvoj našich budúcich generácií tak, ako si to želali aj účastníci konferencie v Ženeve pred takmer 100 rokmi.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram