Žijeme vo veľmi turbulentnej dobe. Otvorenosť hraníc a ľahká dostupnosť informácií a komunikácie vedú k zrýchleniu výmeny poznatkov. Stávame sa bohatšími na informácie, objavy a skúsenosti. A tie sú častokrát sami osebe indiferentné, ale môžu nám poslúžiť na konania nielen dobra, ale aj zla. Rôzne poznatky môžu slúžiť celkovému dobru spoločnosti, ale aj jej štiepeniu, polarizácii a celkovej destabilizácii.

Najmä spoločenské vedy analyzujú rôzne kultúry a spoločnosti, skúmajú rôzne interakcie a spôsoby správania ľudí v špecifických situáciách. Zrodili sa rôzne teórie správania ako spôsobu hry, kde každý zúčastnený má obmedzené možnosti informácií. Ďalej existujú aj teórie o spôsoboch správania a rozhodovania na základe toho, či človek koná priamo vo vlastnom záujme, alebo ešte existuje medzistupeň sprostredkovateľa alebo zástupcu, ktorý má aj svoje osobné priority a ambície.

No vo vede zvykli byť po stáročia takmer konzistentné významové pojmy na opísanie tej istej situácie alebo javu, a nelíšili sa veľmi naprieč vedeckými disciplínami. V dnešnej špecializovanej spoločnosti toto už nie vždy platí. Napríklad slovo duša má svojský význam pre vývojára bicyklov a a pre teológa. Aj na človeka sa každá veda pozerá z iného aspektu. V medicíne ide o zdravie človeka, v biológii o fyziologickú stavbu a procesy, svojsky sa na človeka pozerá psychológia i pedagogika.

V našej technologicky a vedomostne vyspelej dobe nastáva problém vtedy, keď v tej istej vednej disciplíne sa ten istý významový pojem používa úplne rozdielnym spôsobom. Popisuje napríklad javy, ktorých výsledkom by malo byť vždy zhoršenie situácie, ale v skutočnosti to tak nie je.

Skupina piatich spoločenských vedcov vo svojom nedávnom vyhlásení k 1. výročiu vlády, ktoré pripadlo na 21. marca, pri menovaných nedostatkoch okrem iného tvrdí, že terajšia vláda vraj presadzovala ideológiu náboženského fundamentalizmu vo vybraných politikách a v návrhoch zákonov, čo je v rozpore s 1. článkom ústavy, ktorý hovorí, že štát sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Obvinenia z náboženského alebo kresťanského fundamentalizmu pritom v médiách zaznievajú opakovane.

Nejako to však nesedí. Snaha o lepšiu pomoc ženám, aby nešli na potrat z dôvodu chudoby, alebo nedávne zrušenie preplatenia takisto zabitia zdravého ešte nenarodeného dieťaťa v lone matky s vekom nad 40 rokov, vôbec neznie ako niečo výslovne náboženské alebo fundamentalistické či škodlivé pre našu spoločnosť, jej budúcnosť a udržateľnosť.

Pod pojmom fundamentalizmus či konkrétne náboženský fundamentalizmus sa ukrývajú iné pre celú spoločnosť škodlivé a v extréme až vražedné tendencie. Výsledkom protestantského fundamentalizmu v USA na sklonku 19. storočia boli ťažké konflikty medzi všetkými protestantskými denomináciami. Hinduistický fundamentalizmus v Indii a okolitých štátoch sa zas snaží aj pomocou spoločenského nátlaku a násilia obrátiť všetkých Indov na hinduizmus. Ovocie islamského fundamentalizmu sme mali možnosť vidieť počas ostatných rokov na teroristických útokoch a na praktikách tzv. Islamského štátu.

Fundamentalizmus je praktizovanie takej ideológie, ktorá odmieta akýkoľvek dialóg s iným presvedčením a silne vplýva aj na politické konanie. Hoci sa prejavy fundamentalizmu spájali desaťročia s nejakým náboženstvom, odborné práce vzniknuté v ostatných rokoch hovoria už aj o ideológii liberálneho fundamentalizmu. Ak chceme na Slovensku budovať stabilnú a fungujúcu spoločnosť, mali by sme vážiť slová. Aby sa z falošných obvinení z náboženského fundamentalizmu nevytváral priestor pre novodobú ideológiu taktiež deštruktívneho liberálneho fundamentalizmu.