TopTip

Spoločenský komentár: Karneval a fašiangy

05. 03. 2017Ján Sabol
Spoločenský komentár: Karneval a fašiangy

Karneval pred kolínskym dómom

Popolcovou stredou sa nadobro v minulosti končilo obdobie zábav, karnevalov a pre veriacich ľudí sa začínalo obdobie pôstu a pokánia.

Fašiangy a karneval boli obľúbené medzi jednoduchými ľuďmi už v stredoveku. V 12. storočí sa v Európe usadzovali, aj keď nie oficiálne, takzvané sviatky bláznov. Jednoduchí klerici sa obliekali za cirkevných hodnostárov, parodovali cirkevné rituály, dokonca sa menoval pseudopápež, alebo deti si menovali svojho biskupa. Parodovali sa aj sväté omše, kde sa komolili latinské texty misála.

V inak veľmi ťažkej a chudobnej epoche európskych dejín išlo o presne stanovené dni, keď oficiálna vrchnosť štátu a cirkvi takúto formu často na hrane dovoleného tolerovala. Terčom humoru nebola iba cirkev, ale takmer všetky oblasti života. Bol to aj priestor, keď aj groteskným spôsobom padla tá ktorá humorná kritika. Kronika z roku 1612 z nemeckého Speyru obsahuje záznam z roku 1296, keď zamestnanci biskupa a kapituly podali pre fašiangovú veselicu sťažnosť na mesto a hrozili občanom exkomunikáciou. Napokon sa mestu podarilo situáciu upokojiť a, ako kronika dodáva, v podobných napriek vyhrážkam obyvatelia pokračovali.

Ako ukazuje iný záznam z mesta Kolín nad Rýnom z 5. marca 1341, obyvatelia na takéto zábavy dostávali aj príspevky z mesta. Kniha záväzkov od zamestnancov mesta preto žiadala, aby už mesto na takéto akcie neprispievalo. Kolínsky arcibiskup Willhelm von Gennep v 1353 v súvislosti s fašiangami klerikom a rehoľníkom prikázal, aby v tom čase nepredávali ani neponúkali víno a pivo. Neskôr sa mestská rada pokúšala fašiangové sprievody zakázať. Avšak neúspešne. Z roku 1729 sa z jedného zo ženských kláštorov v Kolíne nad Rýnom zachoval záznam, že rehoľné sestry pred karnevalom tancovali a skákali vo svetských šatách po chodbách kláštora.

Nakoniec stredoveká cirkev našla na fašiangy vysvetlenie v diele sv. Augustína o Božom meste. Fašiangy a karneval prirovnala k mestu diabla. Cirkev ich tolerovala ako didaktický príklad, aby ukázala, že ako sú pominuteľné fašiangy, tak je pominuteľný aj človek a napokon zvíťazí Boh, čo symbolizoval začiatok pôstu počas Popolcovej stredy. Počas tohto dňa sa v stredoveku netolerovali už žiadne vylomeniny.

Tam, kam zavítala reformácia, ktorá spochybňovala 40-dňový pôst pred Veľkou Nocou, stratili fašiangy svoj zmysel. U nás ľudovú tradíciu fašiangov poznačila aj éra ateistického komunistického režimu.

Karneval a fašiangy historicky súvisia s katolíckou mentalitou. Sú reakciou jednoduchých katolíckych veriacich na relatívne dlhé obdobie, ktoré mali prežiť bez alkoholu, bez mäsa a iných vecí, ktoré zvykli obveseľovať ich život.

Hoci s miernejšími pôstnymi pravidlami, fašiangy u nás nemajú taký intenzívny priebeh ako v iných končinách tradične katolíckeho sveta, môže sa v týchto bláznivých dňoch ukrývať aj odpoveď na otázku pre svet, ako čeliť ťažším obdobiam, ktoré nás zrejme do budúcna aj pre demografický vývoj a sťahovanie národov zrejme neminú.

Podobné články

Počúvajte naživo

Práve vysielame
spustiť naživo Webkamera štúdio
Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 4701 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

11 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

Archív

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram Instagram

O nás
Profil História To sme my LUMEN KLUB LUMEN KLUB PRIHLÁŠKA Reklama v Rádiu Lumen Ochrana osobných údajov
Počúvanosť Pokrytie Prihlásenie Registrácia

Lumen
Lumen live
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies