Po sérii negatívnych správ za posledné mesiace nás, zdá sa, čaká pozitívne obdobie. Z Iraku zaznievajú správy o oslobodení mesta Mosul z rúk militantnej organizácie Islamský štát (IS). Teroristi ovládali mesto najmenej tri roky a boje si vyžiadali už tisícky ľudských životov, najmä na strane civilistov.

V Turecku zasa povstala opozícia na čele s Kemalom Kiličdaroglom. Ten sa vydal na 450 kilometrov dlhý protestný pochod z Ankary do Istanbulu. Počas cesty, ktorou protestoval proti väzneniu politikov, novinárov a proti potláčaniu právneho štátu a demokratického zriadenia, sa k nemu pridávali stovky ľudí. Tento 69-ročný politik z opozičnej Republikánskej ľudovej strany sa pre pochod rozhodol potom, čo jeho straníckeho kolegu odsúdili na 25 rokov väzenia preto, že poskytol novinárom video o dodávkach tureckých zbraní pre islamistických povstalcov v Sýrii. V závere pochodu v istanbulskej štvrti Maltepe sa k nemu pridal viac ako milión ľudí.

Európski imámovia v Berlíne sa zasa zišli na Pochode proti teroru. Pridali sa k nim aj predstavitelia Židov a kresťanov.

No pozitívne správy zo strany islamského kultúrneho sveta vystriedali tie negatívne zo summitu skupiny G20. Počas rokovaní predstaviteľov 20 krajín, v ktorých prebieha 80 percent obchodu, prebiehali na uliciach inak veľmi pokojného a príjemného takmer trojmiliónového Hamburgu, násilné protesty. Zástupcovia krajnej ľavice sa hádzaním zápalných fliaš a rozbíjaním obchodov za pomoci dlažobných kociek a železných tyčí v tejto nemeckej metropole ukázali ako podstatne menej organizovaní ako protesty krajnej pravice za posledné roky.

Aj na Slovensku sme mali možnosť vidieť, že potenciál pre násilie krajnej ľavice je veľmi veľký a nechcem si ani predstavovať, ako by vyzeral stret oboch táborov. Násilnosti počas summitu zamestnali viac ako 20-tisíc policajtov a zasahovať museli aj špeciálne armádne jednotky. Bolo to veľmi nebezpečné aj pre miestnych obyvateľov. Ľudia zo zničených častí mesta oprávnene žiadajú od tamojšieho primátora vysvetlenie a niektorí aj odstúpenie. Organizovať stretnutie najmocnejších vládcov sveta uprostred husto obývaných oblastí je veľmi riskantné a nebezpečné.

Na samotnom summite sa podarilo vyjadriť podporu voľnému trhu a dosiahnuť vyjednanie prímeria vo viacerých častiach Sýrie. Odkedy je prezidentom USA Donald Trump, aj diskusie medzi predstaviteľmi boli búrlivejšie a k slovu sa hlásili aj predstavitelia menších krajín. Keďže Trump myslí v prvom rade na Spojené štáty, dohody sa prijímali ťažšie. Zámer stretnutia bol zrejmý. O zlepšenie obchodnej bilancie sa snažili predovšetkým tie štáty, ktorým sa až tak veľmi nedarilo. Najhoršiu obchodnú bilanciu mali v minulom roku práve USA, mínus 422 miliárd eur. Najúspešnejšou krajinou bolo zase Nemecko, plus 272 miliárd eur. U nás bola pre porovnanie obchodná bilancia v minulom roku, plus 3,7 miliardy eur. Bolo to o vyše 410 miliónov eur viac ako rok predtým. Avšak Čína mala v minulom roku po niekoľkých rokoch negatívnu obchodnú bilanciu a hospodársky rast vo svete poklesol na rekordne najnižšiu hodnotu 1,3 percenta. Diskusie sa preto niesli aj tým smerom, aby krajiny, ktoré aktuálne na svetovom obchode výrazne zarábajú, začali aj viac importovať. Okrem Nemecka sa to týka aj viacerých bývalých rozvojových trhov v Afrike a v neposlednom rade v Číne.

Pre Slovensko, ktoré je najviac priemyselne previazané s Nemeckom, to môže znamenať aj prípadné zníženie investícií zo strany zahraničia. Na druhej strane môžu nové obchodné dohody medzi krajinami priniesť aj viaceré príležitosti pre odvetvia, ktoré zostali u nás zanedbané, alebo sa po prevrate nerozvinuli, aby sa spestrila ponuka tovarov a služieb, ktoré môže Slovensko vyvážať. Naša krajina by sa preto mala snažiť vytvárať optimálne podmienky pre domácich podnikateľov, ktorí by dokázali na zahraničných trhoch uspieť, aby im viac času a kapitálu zostávalo pre inovácie a nemuseli ich strácať pre byrokraciu.