Ilustračná fotografia

Posledný mesiac v roku a najmä svätý Mikuláš a Vianoce sú neodmysliteľne spojené s konzumáciou čokolády v jej najrozmaniteľnejších podobách. Od adventných kalendárov cez Mikulášov, vianočné ozdoby, polevy na perníčkoch a koláčikoch po čokoládové fontány. Nežáleží na tom, či ide mliečnu alebo horkú. Nielen deti, ale všetci máme radi čokoládu. Najzdravšia je tá, ktorá obsahuje kakao. Čím je ho viac a čím je menej cukru a nasýtených mastných kyselín, tým je čokoláda zdravšia.

Priemerný Slovák skonzumuje podľa Štatistického úradu ročne 5,1 kg čokolády. Je to približne len polovica toho, čo skonzumujú ľudia vo Švajčiarsku, Nemecku alebo Británii. Ľudia v Európe čokoládu jednoducho zbožňujú. Na starom kontinente sa zje polovica všetkej čokolády na celom svete. Hoci Slováci nezjedia čokolády najviac, predsa im v maškrtení patrí jedno prvenstvo. Podľa údajov Eurostatu dajú Slováci takmer 1 percento svojich celkových výdavkov na čokoládu. Tesne za nami sú Česi a Lotyši. Je to 3,5 krát viac, ako minie priemerný Európan. V tomto výdavkovom porovnaní patríme na Slovensku medzi najochotnejších konzumentov čokolády. Za posledné roky u nás rastie konzumácia čokolády a od roku 2012 už dovážame viac čokolády, ako jej vyvezieme za hranice. Zo zahraničných čokolád je u nás najobľúbenejšia čokoláda z Nemecka. Tam tretinu všetkej čokolády skonzumujú práve počas 7 týždňoch do Vianoc.

Z druhov čokolády je stále ešte populárnejšia horkejšia s vyšším obsahom kakaa. Spolu s maslom, cukrom a mliekom tvorí kakao hlavnú zložku čokolády. Možno ste si na obaloch v obchodných reťazcoch na čokoláde všimli viaceré certifikáty. Napríklad Rainforest Alliance, Utz, alebo Fairtrade. Ich cieľom je nielen upozorniť na udržateľné hospodárenie pri pestovaní kakaovníka, ale aj zlepšovať podmienky tých, ktorí sa podieľajú na výrobe kakaa. Možno to neviete, ale 72 percent všetkého kakaa pochádza z Afriky. V štáte Pobrežie Slonoviny, ktoré má vhodné klimatické podmienky na pestovanie jednej z najnáročnejších plodín na svete, sa vypestuje až jedna tretina všetkého kakaa na svete. Ďalšou vecou, ktorú ste zrejme o čokoláde a kakau tiež zrejme nevedeli, je to, že je za ňou veľa detskej a nebezpečnej práce.

Podľa údajov medzinárodnej organizácie International cocoa initiative (ICI), ktorá má sídlo v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny, je detská práca pri pestovaní kakaa, najväčším problémom. Až tretina všetkých, viac ako 100 miliónov detí, ktoré pracujú v poľnohospodárstve na svete, pochádza z Afriky. Do Pobrežia Slonoviny chodia pracovať aj deti z okolitých susedných štátov. Počas práce nosia viacero hodín ťažký náklad, režú stromy a pália polia, prichádzajú do kontaktu s chemikáliami, pracujú s ostrými predmetmi a mačetami, keď zberajú úrodu kakaovníkov. Kým každý deň prejdú cez ich ruky stovky plodín, z ktorých pochádzajú mnohé čokoládové dobroty, väčšina z nich, nikdy v živote nemala v ruke čokoládového Mikuláša ani obyčajnú čokoládu.

Ako odhalil nemecký novinár Andreas Frey z denníka FAZ, ktorý Pobrežie Slonoviny nedávno navštívil, ani certifikáty kvality na čokoládach a Mikulášoch nezaručujú, že všetko kakao bolo dopestované bez detskej práce, či aspoň za vhodných podmienok pre deti. Podľa údajov ICI sa detská práca napriek snahám mimovládnych organizácií ešte zvýšila. Ako nemecký novinár dodáva, jeho kanadského kolegu Guy-Andrého Kieffera, ktorý za týmto účelom navštívil Afriku v 2004, uniesli a je dodnes nezvestný. Ako Frey odhalil, výrobcovia čokolády, ktorí na obal dávajú certifikát kvality, miešajú pri výrobe čokolády certifikované kakao s necertifikovaným. V certifikovanej čokoláde je tak len niekoľko percent férovej čokolády. Ako nemecký novinár dodáva, žiadna čokoláda, ani potraviny, v ktorých je kakao, nie sú preto bez detskej práce. Mimovládne organizácie ani firmy zatiaľ neurobili dostatok pre to, aby neexistoval aspoň jeden druh potravín s kakaom bez detskej práce. Keď budeme najbližšie dni jesť čokoládu, nezabúdajme na to.