Ilustračná fotografia

Medzinárodná konfederácia charitatívnych organizácií Oxfam sa zameriava na účinnú a dlhodobú pomoc ľuďom v najchudobnejších častiach sveta. Už 76 rokov sa organizácia so sídlom v Oxforde v Spojenom kráľovstve snaží týmto najchudobnejším na svete zabezpečiť prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosť, pitnej vode a sociálnym zariadeniam. Pomáha aj v oblastiach postihnutých krízami alebo katastrofami.

Oxfam sa pred dvoma rokmi zviditeľnil pred začiatkom Svetového ekonomického fóra v Davose správou, v ktorej tvrdil, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok ako chudobnejšia polovica sveta. V roku 2010 malo taký majetok vlastniť len 388 najbohatších ľudí sveta.

Minulý rok Oxfam zasa najväčším európskym bankám vyčítal, že štvrtinu svojich ziskov presunuli do daňových rajov. Tento rok pred svetovým ekonomických fórom prišiel s ešte viac zarážajúcou správou. Koncentrácia bohatstva v rukách malej skupiny ľudí sa minulý rok zasa zvýšila. Podľa britskej organizácie až 82 percent z celkového nárastu globálneho bohatstva v minulom roku získalo najbohatšie 1 percento svetovej populácie. A 3,7 miliardy ľudí, ktorí tvoria najchudobnejšiu časť populácie, nezaznamenali žiadne zvýšenie majetku.

Organizácia si všimla, že od roku 2006 do roku 2015 vzrastalo bohatstvo miliardárov v priemere takmer o 13 percent ročne, zatiaľ čo mzdy bežných zamestnancov sa zvyšovali v priemere iba o 2 percentá ročne. Podľa riaditeľky organizácie Winnie Byanyimaovej, rapídny nárast miliárdárov, nie je znakom prosperujúcej ekonomiky, ale symptómom zlyhávajúceho ekonomického systému. Moderné ekonomiky odmeňujú majtnejších viac než tých, čo tvrdo pracujú. Priepasť medzi miliardármi a bežnými zamestnancami sa naďalej prehlbuje. Podľa nej šéf jednej z piatich najväčších módnych značiek zarobí za štyri dni toľko, ako zamestnanec odevnej firmy v Bangladéši za celý svoj život. Ak ide o ženu, tak tá zarobí ešte menej.

Podobne ako v minulosti, aj teraz Oxfam vyzýva obmedziť snahu najbohatších vyhýbať sa plateniu daní. Daňové úniky považuje za hlavnú príčinu globálnych nerovností. Na druhej strane vyzýva vedúcich predstaviteľov krajín, aby daňové raje obmedzili a peniaze vynakladali na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a pracovné miesta pre všetkých.

Čo možno táto nezisková konfederácia prehliadla, je to, že od začiatku hospodárskej krízy v 2010 sa najbohatším ľuďom na svete darilo nezvyčajne dobre oproti zvyšku sveta. A pritom v tom čase do hospodárskych procesov vlády zasahovali v oveľa väčšej miere než pred vypuknutím krízy. Mali sme tu šrotové, rôzne formy štátnej podpory podnikov pre zamestnávanie, konkrétne naša vláda sa viac snažila efektívnejšie vyberať dane, centrálne bankové štátne inštitúcie tlačili nové peniaze, mali sme tak k dispozícii lacné úvery a hypotéky. Teraz Oxfam kritizuje prezidenta USA Donalda Trumpa, že podniká takú daňovú reformu, ktorá zaťaží chudobnejšej časti krajiny a, naopak, zníži daňovú povinnosť najbohatším. Tento krok prezidenta USA navonok ukazuje, že tí, čo vlastnia obrovské množstvo majetku, dokážu dosiahnuť pri kontakte s vládami oveľa viac vo svoj prospech, a tak v neprospech chudobnejšieho zvyšku krajiny.

Potrebujeme lepšie zákony o spravodlivejšom daňovom zaťažení, viac peňazí pre školstvo, zdravotníctvo, efektívnejšie fungujúce štátne inštitúcie a tak, ako to zistil aj Oxfam, v neposlednom rade aj výraznejšie zvýšenie miezd. Slovensko už dávno nepatrí k chudobnejším častiam sveta. Sami sme len nedávno prešli významnou tranformáciou na hospodársky fungujúcu krajinu. Naše skúsenosti by mohli pomôcť viacerým krajinám vo svete, ktorých značnú časť obyvateľstva ešte stále trápia existenčné problémy.