Ilustračná fotografia

Na sklonku októbra zverejnili svoje prieskumy politických nálad v krajine postupne tri agentúry Median, AKO a Polis. Všetky tri položili opýtaným takmer zhodné otázky typu: Ak by sa voľby konali o niekoľko dní, týždňov, koho by ste volili?

Keďže prieskum agentúry Median prebehol o vyše mesiac skôr než v ďalších dvoch agentúrach, aj výsledky sú podstatne priaznivejšie pre vládnu stranu Smer-SD, a aj pre dvojstranu Igora Matoviča a Daniela Lipšica OĽaNO-Nova. Sociálni demokrati získali vyše 30 percentný výsledok a druhá menovaná zasa prekročila 10 percentnú hranicu.

Práve obidva spomenuté politické subjekty zažili celkom horúcu jeseň. Na jednej strane naplnenú protestami a na strane druhej kauzami a tragédiou, či reakciami na zmeny rokovacieho poriadku nášho parlamentu. Z týchto prieskumov sa dá nahrubo vyčítať, čo sa ľuďom páči a čo už nie. A keďže preferencie SNS stúpajú a OĽaNO-Nova klesajú, dá sa predpokladať, že väčšina slovenských voličov si potrpí na slušnom vystupovaní a uprednostňuje klasické formy politickej kultúry pred akousi postmodernitou či výrazovou komunikáciou. Že im ide skôr o formu ako o samotný obsah. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. To platí aj v prípade našich politických strán. Potenciálni voliči sociálnych demokratov, zdá sa, prebehli do košiara slovenských národniarov a voliči Igora Matoviča zasa zrejme balansujú medzi stranou Most-Híd a kresťanskými demokratmi.

Pravo-ľavé sprektrum je, zdá sa, celkom konzistentné. Smer-SD a SNS na ľavo a Most-Híd, KDH, SaS a OĽaNO zasa napravo. Pre niekoho môže byť prekvapením, ľavé umiestnenie našich národniarov. Je to jednak pre vyslovene silný odkaz SNS na sociálnu oblasť a na druhej strane pre národnostne uvedomelé postoje našej demokratickej ľavice. Uprednostniť jednu pred druhou nie je preto pre nášho voliča žiaden problém.

Novým fenoménom slovenskej politickej kultúry je nárast skupiny nespokojných politických zoskupení, ktoré sa vyhraňujú od doterajšej politiky a cítiť v ich postojoch skôr rozhorčenosť nad aktuálnym stavom. Skôr snahu doteraz vládnucich politikov potrestať, všetko radikálne zmeniť, než snažiť sa o postupné zlepšovanie jednotlivých politických oblastí. Sem možno zaradiť strany Mariána Kotlebu ĽSNS či stranu Borisa Kollára Sme rodina. Posledne menovanú najmä pre jej samotných voličov. Objavila sa na scéne len krátko pred voľbami a väčšina jej voličov nemala a dodnes ani nemá tušenie, o čo sa politicky snaží.

V prieskume Medianu táto skupina nespokojných získala spolu 11,5 percenta. V prieskume AKO to už bolo 14,9 percenta potencionálnych hlasov a v poslednom zverejnenom prieskume agentúry Polis za mesiac október dokonca spolu až 16,9 percenta. Ak by sme k obom subjektom prirátali ešte aj krajnú ľavicu zastúpenú KSS, tak podľa agentúry AKO by skupina nespokojných voličov stúpla na 15,3 percenta a podľa agentúry Polis by šlo až o 18,6 percenta opýtaných. Na Slovensku to boli v minulosti iba HZDS a Smer-SD, ktorým sa samostatne, nie v koalícii, podarilo osloviť väčšie percento voličov.

Októbrový nárast popularity krajnej ľavice u nás vládnucim sociálnym demokratom odkazuje, že musia urobiť jednoducho pre znovuzískanie dôvery viac ako len cielenú marketingovú kampaň. To isté sa týka, samozrejme, aj našej konzervatívnej časti pravice, ktorej voliči z vlastného rozhodnutia a nedonútene preskakujú do košiara Mariána Kotlebu.

Svojský prístup ako získať nespokojných voličov zvolila časť kresťanských demokratov z Nemecka. Na svojom nedávnom zasadaní Kresťansko sociálna únia CSU na čele s Horstom Seehoferom v Mníchove schválila nové stanovy s názvom „Poriadok“ (Ordnung). Veľký dôraz v nich kladie na vystupovanie a sama seba nazýva ľudovou stranou. Jasne sa dištancuje od populizmu, nazýva sa konzervatívnou stranou a odmietaním politického islamu a požadovaním horných hraníc pre migrantov, maximálne 200 tisíc za rok, požaduje v krajine zachovanie západnej kresťanskej kultúry. To sú niektoré z tém, pre ktoré voliči v Nemecku prebehujú k stranám nespokojných ako AfD.

To, že týmito novými stanovami naráža na politiku svojej únijnej sesterskej strany CDU, je zrejmé už len z toho, že nemecká kancelárka Angela Merkelová na zasadanie CSU v Mníchove neprišla. V tých regiónoch Nemecka, kde má prevahu CDU, sú voliči orientovaní skôr naľavo. A keďže CSU by to mala v Nemecku bez CDU veľmi ťažké, bude musieť prebiehať dialóg o cieľoch politiky aj vo vnútri únie, ktorú tvoria tieto dve nemecké kresťanskodemokratické strany. Zápasenie o spoločné riešenia a odpovede kresťanským demokratom v Nemecku zrejme pomôže, aby neskĺzli do jedného alebo druhého extrému.