Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ilustračná fotografia
Neubehol ani týždeň a nálady na svetových trhoch sa zhoršili oveľa viac, ako si niekto vôbec dokázal predstaviť. Vysoké clá hrozia všetkým zahraničným výrobcom nielen v Spojených štátoch, ale už aj vo Veľkej Británii. Britská premiérka Theresa Mayová oznámila, ako to s avizovaným tvrdým brexitom konkrétne má na mysli. Isté je len to, že pôjde o obmedzenie voľného obchodu a voľného pohybu osôb.
O turbulencie na trhoch v USA sa zasa postarali výroky nového prezidenta Donalda Trumpa, ktorý si po amerických výrobcoch, ktorí produkujú v Mexiku, zobral na mušku aj tých nemeckých. Aj im hrozí 35 percentnými clami, ak svoje autá pre americký trh nebudú vyrábať v Spojených štátoch.
Kým finančné trhy sa doteraz pozerali na nového prezidenta s uvoľnením, po týchto vyjadreniach sa dostavili aj obavy. Najmä pre vyjadrenia o zavedení dovozných ciel a cenových stropov na určité výrobky.
Všetko je zatiaľ v rovine špekulácií, ale po pozitívnom prejave po zvolení sa Donald Trump opäť vracia k postojom, o ktorých rozprával v predvolebnej kampani. No na rozdiel od nej zatiaľ vôbec nehovoril o znižovaní daní, ani o oprave americkej infraštruktúry, najmä mnohých mostov.
Odchádzajúci riaditeľ spravodajskej služby v Spojených štátoch CIA, John Brennan už stihol varovať budúceho prezidenta, že jeho živelnosť a reakcie na sociálnych sieťach, by mohli poškodiť záujmy národnej bezpečnosti krajiny a priniesť na krajinu ďalekosiahle dopady a následky.
Stavanie múrov okolo štátov, aj tých ekonomických, v podobe ciel, ktoré zaplatia sami tí, ktorí sa nachádzajú za nimi, nikdy v histórii nepredznamenali nič pozitívne. Stačí sa pozrieť na históriu niektorých štátov v Južnej Amerike, ktoré si mysleli, že ak sa uzatvoria pred voľným trhom a budú si takto chrániť svoje pracovné miesta doma, budú bohatší.
Celkom exemplárny príklad poskytuje história hospodárstva rodiska súčasného pápeža Františka, Argentína. Krajina poznačená zo začiatku španielskym kolonializmom sa 50 rokov po svojom osamostatnení v roku 1810 vydala cestou modernizácie a exportu podľa liberálneho vzoru. Okrem budovania infraštruktúry, vďaka investícii z Veľkej Británie, k dobrému hospodárskemu rastu dopomohli aj prisťahovalci predovšetkým z Európy. Veľký podiel na tom mala aj reforma vzdelávania argentínskeho prezidenta Dominga Faustina Sarmienta. Z poľnohospodárskej výroby sa začala krajina viac orientovať na priemysel. V 1929 keď vypukla Veľká hospodárska kríza, vysoké clá zaviedli spočiatku krajiny, kam Argentína vyvážala. Za tri roky krajine kreslo HDP o 14 percent. V Argentíne sa v tom čase k moci dostala vojenská diktatúra. Krajina sa tak na takmer 50 rokov potom aj sama hospodársky uzavrela pred okolitým svetom a vláda výrazne zasahovala do hospodárstva. Obyvateľom poskytovala rôzne sociálne výhody, no medzi obyvateľmi prevládalo napätie. Aj ďalšie vlády sa rôznym spôsobom snažili ekonomiku krajiny oživiť, no k oživeniu krajiny začalo prichádzať až keď sa v polovici 70-tych rokov zrušili mnohé obmedzenia dovozu a znížili mnohé clá. K výraznému rastu hospodárstva došlo najmä po roku 2002, keď sa uvoľnil kurz argentínskeho pesa voči americkému doláru.
Ak aj teraz medzi voličmi vo svete prevládajú lokálne nálady nad tými svetovými, nemali by sme robiť tie isté chyby, ktoré urobili našeskoršie generácie a potom ich aj trpko ľutovali.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram