Udalosti a údaje niekedy nakoniec nie sú také dramatické, ako sa spočiatku zdajú. Informácie z Nemecka a Španielska, že omikron ustupuje na úkor predošlej delty, tamojšie úrady napokon korigovali. Aj v týchto dvoch Európskych krajinách sa, ako vo zvyšku Európy, stáva dominantným menej závažný, no infekčnejší omikron.

V Nemecku sa takmer presne po mesiaci koncom januára zlomila krivka 7-dňovej incidencie. Omikron tam už začína ustupovať a krivka obsadenia lôžok intenzívnej starostlivosti tam neustále klesá. Ako ukazujú tamojšie dáta, očkovanie, najmä vzdialenejšie, síce časom nechráni pred terajším ochorením, ale významnou mierou prispieva k prevencii nutnosti hospitalizácie u všetkých ľudí nad 12 rokov.

Aj u nás na Slovensku, kde omikron je ešte na vzostupe, badať podobný jav. Rýchly nástup pozitívnych, ale stabilné počty hospitalizácií a významný pokles úmrtí. Ak aj v iných faktoroch bude vývoj na Slovensku podobný ako v Nemecku, tak sa zvýši percentuálny podiel hospitalizovaných u zaočkovaných s tým, že hospitalizácie skôr budú kulminovať, alebo mierne klesať.

Aj v prípade Rusko-Ukrajinského konfliktu sa napokon situácia nezdá byť až taká dramatická, ako sa na prvý pohľad zdalo, že Európe opäť hrozí veľký ozbrojený konflikt medzi svetovými veľmocami.

Ak sa človek pozrie na hlavné sektory ruského hospodárstva, stále popri metalurgii a nerastnom bohatstve dominuje export ropy a zemného plynu. V roku 2018 sa tieto dve suroviny podieľali na 57-percentnom podiele exportu krajiny. Pred štyrmi rokmi Rusko každý deň zarobilo na rope a plyne 700 miliónov amerických dolárov.

Pre sankcie z roku 2014, ktoré Moskva uvalila na agrárne produkty z Európskej únie, sa významne rozvinul aj miestny potravinársky priemysel. Na vzostupe je logistika a služby.

Pre Rusko je najbližšie desaťročia stále dôležitý export ropy a zemného plynu. Veľkým odberateľom Ruska sú mnohé európske krajiny, vrátane susednej Ukrajiny. Mapa ropovodov a plynovodov medzi Ruskom a ostatnými Európskymi krajinami prezrádza, aká hustá sieť predovšetkým plynovodu vedie z Ruska cez Ukrajinu do Európy. Veľká časť plynu smeruje na Západ práve cez naše Slovensko.

V prípade ozbrojeného konfliktu by hrozilo, že Rusko by zrejme prišlo o veľkú časť príjmov z exportu ropy a plynu. Na druhej strane, ostatné krajiny by mali nedostatok týchto surovín, hlavne Nemecko, ktoré odstúpením od jadrovej energie je teraz je čoraz viac závislé od zemného plynu.

Dôležitým faktorom v konflikte je aj Turecko. Tento člen NATO je spojencom Ukrajiny v prípade otázky zachovania jej územnej celistvosti vrátane Krymského polostrova. Turecko tiež chce mať bezpečnú vzdialenosť od ruskej vojenskej sily a neželá si prílišnú aktivitu ruskej armády na Čiernom mori.

Ukrajina, ako už jej názov prezrádza, leží na okraji rôznych kultúr a viacerých krajín, ktoré v minulosti viedli medzi sebou vojny. Je zložená z území s rôznymi mentalitami; tie sú oveľa pestrejšie, než sme zvyknutí v strednej Európe. Túto svoju národnú a kultúrnu pestrosť by Ukrajina mala viac akceptovať a mala by napomáhať zmierenie a pokoj medzi rôznymi národmi, aj s tými, s ktorými bola v minulosti znepriatelená. Nemala by sa snažiť uprednostniť blaho jednej skupiny na úkor inej, lebo sa jej nikdy nepodarí vymaniť zo špirály opätovného násilia.

Pre Slovensko a ostatné krajiny na východnej hranici Európskej únie bude teraz dôležité, aby sme sa nestali skladmi jadrových zbraní, ktoré už nechcú mať u seba viaceré západoeurópske krajiny. Spolu v Európskej únii by sme sa, naopak, mali snažiť o to, aby sme tu nemali žiadne jadrové zbrane, a výrazne by ich mali obmedziť aj ostatní držitelia, predovšetkým tí najväčší: Rusko a Spojené štáty americké, ako aj Čína, Francúzsko, Veľká Británia, Pakistan a India.