Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ľubľana, 10.6.2024 Slovinci v nedeľňajšom referende tesnou väčšinou hlasov podporili legislatívu, ktorá umožňuje asistovanú samovraždu. Za prijatie príslušného zákona v parlamente hlasovalo necelých 55 percent účastníkov referenda, 45 percent bolo proti. Volebná účasť bola približne 41 percent. Eutanázia je v súčasnosti v Slovinsku zakázaná. Nezáväzné referendum sa konalo v rovnakom čase ako voľby do Európskeho parlamentu. V rovnakom čase Slovinci hlasovali aj v iných hlasovaniach za legalizáciu konope na lekárske účely a na obmedzenú súkromnú spotrebu, ako aj za zavedenie preferenčného hlasovania v parlamentných voľbách.
Slovinskí biskupi, ako aj Caritas a Združenie katolíckych lekárov vopred varovali pred hlasovaním za v referende o eutanázii. Takýto krok by ohrozil dôstojnosť najslabších členov spoločnosti, varovali biskupi vo svojom vyhlásení. Ľubľanský pomocný biskup Anton Jamnik kritizoval skutočnosť, že hlasovaniu nepredchádzala seriózna spoločenská diskusia.
Hovorca biskupskej konferencie Gabriel Kavčič v pondelkovej reakcii upozornil, že vzhľadom na volebnú účasť sa za zákon o eutanázii vyslovilo len približne 22 percent oprávnených voličov. „Nevieme, čo si o tejto otázke myslia ostatné dve tretiny,“ uviedol Kavčič v komentári na portáli „Družina“. Katolíci sa teraz musia o to viac zjednotiť v prospech ochrany života.
Združenie katolíckych lekárov vyjadrilo znepokojenie nad výsledkom konzultácie. Vo svojom vyhlásení sa združenie opäť vyslovilo za posilnenie paliatívnej starostlivosti a vyjadrilo nádej, že parlament uzná, že takýto zákon „je v rozpore s ústavným ustanovením o nedotknuteľnosti ľudského života“, uvádza tlačová agentúra STA.
Otázka asistovanej samovraždy je v Slovinsku už dlhší čas predmetom verejnej diskusie. V marci parlament formálne zamietol legislatívny návrh, ktorý bol súčasťou občianskej iniciatívy a povoľoval asistovanú samovraždu nevyliečiteľne chorým ľuďom starším ako 18 rokov. Zeleno-liberálna vládna strana premiéra Roberta Goloba však zároveň oznámila, že o tejto otázke sa uskutoční konzultačné referendum.
Opoziční demokrati (SDS) bývalého premiéra Janeza Janšu a kresťanskí demokrati (NSi) sa nedávno pokúsili o zablokovanie referenda o eutanázii ústavným súdom. Koncom mája však najvyšší sudcovia oznámili, že referendum sa môže uskutočniť; pôvodne odložili rozhodnutie o tom, či obsah konzultácie nie je v rozpore s ústavou, ako tvrdili SDS a NSi.
Politickí pozorovatelia očakávajú, že vládna koalícia predloží parlamentu návrh zákona z jari, prípadne s niekoľkými menšími zmenami. Premiér Golob v pondelok večer uviedol, že príslušná legislatíva by mohla byť dokončená do konca roka. Podpredsedníčka opozičnej parlamentnej skupiny SDS Želka Godecová podľa STA vyzvala na komplexnejšiu diskusiu za účasti odborníkov. Výsledok referenda ukazuje, že ľudia nie sú v tejto otázke rozhodnutí.
Pokračuje diskusia o statuse severomacedónskej cirkvi
Ochridský arcibiskup Stefan (Veljanovski), hlava Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Arcibiskupstvo Ochrid, v televíznom rozhovore pre jednu severomacedónsku televíziu odmietol požiadavky Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pre udelenie tomosu o autokefálii. Vladyka Stefan hovoril o „neprijateľných podmienkach“.
Konštantínopol požaduje, aby Macedónci nemohli svoju cirkev nazývať „Macedónska pravoslávna cirkev“, ale aby mala názov „Ochridské arcibiskupstvo“. Konštantínopol obmedzil kánonické územie spomenutej cirkvi na oblasť Republiky Severné Macedónsko a požaduje, aby uznala Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.
Predovšetkým otázka diaspóry a vlastného mena je neprijateľná, povedal arcibiskup Stefan: „Máme svoje vlastné meno a to nepatrí nikomu inému. Nikto by nemal žiadať od nás, aby sme sa ho vzdali. Názov našej cirkvi je Macedónska pravoslávna cirkev – Arcibiskupstvo Ochrid.“ Oba názvy sú podľa slov arcibiskupa neoddeliteľnou súčasťou identity cirkvi. A tak zostáva nejasné, či a prípadne kedy Konštantínopolský ekumenický patriarchát udelí autokefáliu pravoslávnej cirkvi v Severnom Macedónsku.
Uznanie úplnej nezávislosti severomacedónskej cirkvi Srbskou pravoslávnou cirkvou v roku 2022 ukončilo viac ako 50 rokov trvajúci konflikt a zároveň privodilo nový spor. Historickým pozadím je to, že táto cirkev sa v roku 1967 jednostranne oddelila od Srbskej pravoslávnej cirkvi, ale následne ju neuznala žiadna iná pravoslávna cirkev a v celom pravosláví bola považovaná za „schizmatickú“.
Začiatkom mája 2022 Konštantínopolský ekumenický patriarchát obnovil eucharistické spoločenstvo so severomacedónskou cirkvou. Zároveň udelil Srbskej pravoslávnej cirkvi právo upravovať administratívne záležitosti medzi ňou a cirkvou v Severnom Macedónsku. Srbské cirkevné vedenie jednomyseľne schválilo cirkevnú nezávislosť Severného Macedónska a v máji 2022 srbský patriarcha Porfirije udelil Pravoslávnej cirkvi Severného Macedónska autokefáliu tzv. tomosom – k veľkej nevôli Konštantínopolu. Podľa Konštantínopolu je tento posledný krok vyhradený výlučne ekumenickému patriarchovi.
Avšak tomos od Srbskej pravoslávnej cirkvi odvtedy uznali pravoslávne cirkvi Ruska, Rumunska, Bulharska, Poľska, Antiochie a na Ukrajine (Ukrajinská pravoslávna cirkev), ako aj Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku.
Ekumenický patriarchát naďalej považuje tieto uznania za porušenie cirkevného poriadku. Aj Grécka pravoslávna cirkev odmieta autokefáliu severomacedónskeho pravoslávia. Avšak v súlade s rozhodnutím ekumenického patriarchu Bartolomeja nadviazala cirkevné spoločenstvo so severomacedónskou cirkvou. Aj Gruzínska pravoslávna cirkev už obnovila eucharistické spoločenstvo, hoci autokefáliu zatiaľ neuznala, takisto aj Albánska pravoslávna cirkev.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram