Celková čiastka
Zostávajúci čas
Dvadsiateho štvrtého júna Rímskokatolícka cirkev oslavuje „Narodenie svätého Ján Krstiteľa“ a Gréckokatolícka cirkev „Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána“.
O svätom Jánovi Krstiteľovi, ktorého veriaci byzantského obradu nazývajú prednostne Predchodca (Prodromos), máme mnohé svedectvá v evanjeliách.
Ján bol synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety (ktorá bola príbuzná Panny Márie).
Jánovo narodenie zvestoval Zachariášovi anjel, keď konal službu v chráme (Lukáš 1, 8 - 17).
Ján sa narodil v hornatej osade Ain Karim neďaleko Jeruzalema. Už v mladom veku si zvolil asketický život v Judskej púšti.
Na verejnosť Ján vystúpil za vlády cisára Tibéria, za správcu Judska Poncia Piláta, za tetrachu v Galilei Herodesa Antipasa (Lk 3, 1).
Podľa evanjelia Ján účinkoval pri Jordáne neďaleko Salimu. Tu krstil a vyzýval ľud na pokánie a tak ho pripravoval na príchod Mesiáša.
Ján pokrstil aj Pána Ježiša (Matúš 3,13 – 17). Ježišov krst sprevádzali mimoriadne úkazy (Ján 1, 32n).
Jánovo nebojácne napomenutie kráľa Herodesa, ktorému vyčítal nezákonitý vzťah s Herodiadou, manželkou brata Filipa, zapríčinilo na podnet Herodiady jeho uväznenie a neskôr sťatie (Marek 6,14 -29).
Jánovi učeníci mali pochovať jeho mŕtve telo v samárskom Sebaste, kde sa následne rozvíjal Krstiteľov kult.
Na kresťanskom Východe boli Jánovi Krstiteľovi zasvätené mnohé chrámy, predovšetkým v Palestíne a Alexandrii. Čo sa týka kresťanského Západu, spomeňme aspoň Rím a Ravennu. No predovšetkým mnohé baptistériá boli venované svätému Jánovi Krstiteľovi.
Svedectvá o Krstiteľovom kulte vo 4. storočí predstavujú homílie Augustína, Petra Chryzológa, Maxima Turínskeho. O Jánovi hovorí Gregor z Nazianzu, Efrém, Ján Zlatoústy, Hesychios, Antipatros z Bostry a mnohí ďalší; v Byzancii Teodor Studita, Michal Psellos atď. Gregor z Tours vyratúva zázraky svätého Jána Krstiteľa (De gloria martyrum, 11-19).
Svedectvá o Jánovi Krstiteľovi nachádzame aj v biblických komentároch, v krstných katechézach, a napokon v mníšskej literatúre, v ktorej je Ján Krstiteľ vykresľovaný, s Eliášom a Elizejom, ako predchodca mníšstva.
Spočiatku máme dva sviatky: pre Jánovo narodenie (24. jún: sviatok narodenia je vypočítaný podľa Vianoc) a pre zhromaždenie ku Krstiteľovi, ktoré sa slávi 7. januára, v nasledujúci deň po sviatku Pánovho krstu (6. január). A okrem toho 29. augusta – deň posviacky chrámu v Sebaste – sa oslavovalo Jánovo sťatie.
Postupom času na zrodili ďalšie Krstiteľove sviatky: 23. septembra počatie Jána (v byzantskom obrade), 24. septembra (v latinskom obrade) prenesenie Jánových relikvií, ďalej objavenie Jánovho tela, hlavy atď.
Zdroj: NDPAC, Teologický a náboženský slovník SSV 2006.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram