"Aký je tvoj duchovný život?" To bola prvá veta, ktorú sa často pýtal svojich návštevníkov u seba na byte. A táto veta dnes rezonuje v spomienkach jeho priateľov.

Silvester Krčméry v očiach širokej verejnosti nie je prvou osobnosťou, ktorá bežnému človeku napadne pri myšlienke na protikomunistický odboj. Avšak jeho nenápadný životný príbeh v sebe skrýva veľa. Ovplyvnil mnoho mladých ľudí, veľa ľudí na okraji spoločnosti, ktorým sa venovali v rámci evanjelizačných snáh spolu s Vladimírom Juklom. Samozrejme, všetko sa to dialo v tom čase, keď to bolo ilegálne a keď sa za takú činnosť človek mohol ocitnúť aj vo väzení. To všetko postretlo počas života Silvestra Krčméryho. 

"Narodil sa 5. augusta 1924 v Trnave. Detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici, neskôr sa kvôli otcovej práci presťahovali do Bratislavy. Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. V roku 1943 sa zoznámil s kňazom, profesorom Tomislavom Kolakovičom (1906 - 1992), ktorý sa intenzívne venoval vysokoškolskej mládeži. Práve on vo veľkej miere Silvestra ovplyvnil svojimi revolučnými myšlienkami o mieste a význame laikov a malých spoločenstiev v Cirkvi i fatimským posolstvom o obrátení Ruska. Silvester Krčméry študoval na lekárskej fakulte v Bratislave, pokračoval v Paríži i v Prahe. Počas štúdia spolu s priateľom Vladimírom Juklom organizovali evanjelizáciu študentov, najmä pražských medikov, a robotníkov v českom pohraničí. Rozvoj hnutia laického apoštolátu, tzv. katolíckej akcie bol hlavným dôvodom ich štvortýždňového zatknutia a vyšetrovania Štátnou bezpečnosťou v roku 1946. Koncom júla 1951 bol Silvester počas základnej vojenskej služby zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Z nich strávil 10 rokov vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a v pracovných táboroch. Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár v Bratislave. Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom najprv na evanjelizácii vysokoškolákov, potom učňov a narkomanov, alkoholikov i väzňov. Roku 1974 bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Fatima, kde sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev, tzv. krúžkov tajnej cirkvi. V 80. rokoch minulého storočia spolu s V. Juklom rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia, ktoré bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí." (zdroj: Ústav pamäti národa)

"Keď sme navštívili Silva Krčméryho u neho doma na byte, prvé čo sa nás opýtal bolo: "Aký je tvoj duchovný život? Medituješ? Chodíš k sviatostiam?" Táto často nepríjemná otázka ale mierila do čierneho. Silvo postavil celý svoj život na osobnom vzťahu s Bohom v spoločenstve Cirkvi. Jeho osobný duchovný život mu dával silu, napriek väzeniu, kráčať v dôvere za svojim povolaním v rámci laického apoštolátu. K tamémuto duchovnému životu nabádal všetkých, s ktorými sa mu v živote skrížili cesty," zaspomínal si v deň pohrebu Silvestra Krčméryho, 17. septembra 2013 v priamom prenose Rádia LUMEN, jeho priateľ František Mikloško. 

Silvester Krčméry - základný prehľad:

Narodil sa 5. augusta 1924 v Trnave.

V roku 1943 sa zoznámil s kňazom, profesorom Tomislavom Kolakovičom (1906 - 1992), ktorý sa intenzívne venoval vysokoškolskej mládeži.

V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Z nich strávil 10 rokov vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a v pracovných táboroch.

Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom najprv na evanjelizácii vysokoškolákov, potom učňov a narkomanov, alkoholikov i väzňov.

1974 - spoluzakladateľ sekulárneho inštitútu Fatima.

Zomrel 10. septembra 2013.

Slová Silvestra Krčméryho - duševné mučenie:

„Ja som sa nepriznal tam absolútne k ničomu. Aj to prenasledovanie, samozrejme, vďaka tomu, že Pánboh poznal moju slabosť aj moje všetko, tak ma uložil do takého oddelenia ešte kde nebolo to tak krvavé a tak kruté, takže už som tie najhoršie veci ani nezažil, možno povedať. Ale obávam sa, že ľudia podceňujú tú druhú časť toho duševného utrpenia, a to duševné utrpenie nie nadarmo bolo rozpoznané vedeckými skupinami, že je to veľmi rafinované. Rukavičkové metódy, kde na vás ani ruku nepoložia, ale dajú do izolácie alebo do iných takých duchovných mučení, to je omnoho horšie ako vlastné mučenie. Ja vám môžem povedať, že niekedy v tých najhorších väzeniach, to boli väčšinou väzenia priamo riadené Ministerstvom vnútra, tak my sme sa niekedy potešili, keď nás bili alebo mučili nejakým fyzickým spôsobom, lebo aj to bola zmena. Inakšie, keď človek bol daný na samotku, to bolo horšie mučenie a stačilo, že človek bol na mesiac alebo dva mesiace vystavený takou kombinovanou duševne telesnou donucovacou metódou nejakou, ktorú nakoniec oni sa nehanbili uverejniť aj v tej knihe napríklad Člověk na pokraji svých sil od skupiny autorov: Schulz, Dvořák, Morávek. To sú lekári, a dokonca vojenskí lekári, a tam priznávajú o metódach, ktoré pri zrovnávaní so všetkými prichádzajú najvíťaznejšie. To je vymývanie mozgu, čiže nie metódy krutého fyzického mučenia stredovekého, lebo väčšinou tvrdia to, keď niekde začínajú týmito metódami, a aj tak musia potom prejsť k brainwashingu (k vymývaniu mozgu), týmto psychologickým a iným metódam.“ (zdroj: Ústav pamäti národa)

PREČÍTAJTE SI AJ:

Pavol Peter Gojdič: Muž zlatého srdca

Ján Vojtaššák: "Anjelom prikázal o tebe"

Ján Chryzostom Korec: Tajný biskup bez štátneho súhlasu

Zdenka Schelingová: Obeta pre trpiacu Cirkev