V tomto týždni sa znížil počet členov kardinálskeho zboru. Dôvodom bolo úmrtie emeritného arcibiskupa belgickej arcidiecézy Mechelen-Brusel, kardinála Godfrieda Danneelsa. Do večnosti odišiel vo veku 85 rokov. Za biskupa ho vymenoval ešte pápež sv. Pavol VI., pričom od roku 1977 pôsobil ako diecézny biskup belgických Antverp. Neskôr od roku 1979 stál v čele už spomínanej arcidiecézy hlavného mesta Belgického kráľovstva.

Súčasne s tým bol až do roku 2010 predsedom Biskupskej konferencie Belgicka. Za kardinála ho kreoval pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983.

Bol členom niekoľkých kongregácií Svätej stolice a ako aktívny volič sa zúčastnil dvoch pápežských konkláve: v roku 2005 a v roku 2013.

Označovaný bol za moderného a reformného preláta i schopného kazateľa, ktorý patril k blízkemu okruhu kardinálov okolo pápeža Františka.

Práve on pri príležitosti úmrtia tohto belgického arcipastiera zaslal tamojšej cirkvi svoj sústrastný telegram, v ktorom napísal: "Tento horlivý pastier slúžil cirkvi s odhodlaním nielen vo svojej diecéze, ale aj na národnej úrovni ako predseda Belgickej biskupskej konferencie, i ako člen rôznych rímskych dikastérií. Pozorný k súčasným výzvam pre cirkev sa kardinál Danneels aktívne zúčastnil aj na viacerých biskupských synodách, vrátane tých o rodine v rokoch 2014 až 2015. Bol práve povolaný k Bohu, v tomto čase očisťovania a cesty k Pánovmu vzkrieseniu. Prosím Krista, víťaza nad zlom a smrťou, aby ho prijal do svojho pokoja a radosti."

Kardinálsky zbor má po úmrtí kardinála Danneelsa aktuálne 222 členov, pričom z nich je 122 kardinálov pod 80 rokov s právom voliť pápeža a 100 kardinálov je starších ako 80 rokov. Najstarším žijúcim kardinálom rímskej cirkvi je aktuálne kolumbijský kardinál José de Jesús Pimiento Rodriguez, ktorý vo februári tohto roka oslávil presne 100 rokov a kardinálom je od roku 2015. Naopak najmladším je Dieudonné Nzapalainga, 52-ročný kardinál zo Stredoafrickej republiky, člen Kongregácie Svätého Ducha.

Šieste výročie pontifikátu pápeža Františka

V tomto týždni sme si pripomenuli aj šieste výročie zvolenia kardinála Bergoglia na stolec sv. Petra. Stalo sa tak presne 13. marca 2013 po tom, čo niekoľko týždňov predtým oznámil Benedikt XVI. svoju rezignáciu.

Ako spočítal Vatikánsky rozhlas, počas tohto obdobia až doposiaľ uskutočnil pontifik spolu 27 medzinárodných ciest, v rámci ktorých navštívil 41 krajín všetkých kontinentov okrem Oceánie a absolvoval 24 ciest v Taliansku. Vydal zatiaľ dve encykliky: Lumen fidei o viere a Laudato si´ o zodpovednosti za životné prostredie, ďalej tri apoštolské

exhortácie: Evangelii gaudium, Amoris laetitia a Gaudete et exsultate, taktiež 36 apoštolských konštitúcií, 27 apoštolských listov motu proprio a jednu bulu vyhlasujúcu Jubilejný rok milosrdenstva.

Je pochopiteľné, že v súvislosti s výročím pontifikátu a na prahu jeho siedmeho roku sa priam roztrhlo vrece s rôznymi komentármi a hodnoteniami doterajšieho pôsobenia Svätého otca na čele katolíckej cirkvi. Tak napríklad taliansky novinár Gianni Valente na portáli Vatican Insider napísal, že František "svojím vlastným štýlom opakuje v podstate tú istú vec od začiatku svojho pontifikátu, totiž že cirkev nestvorila samú seba, že nežije iba zo svojej vlastnej sily, neumiestňuje sa sama v dejinách a vo svete, ktorý je sebestačnou, vopred danou entitou. Každým svojím krokom závisí na mystériu milosti, poznávajúc, že potrebuje zázrak Kristovho Ducha v každej chvíli a že ním nie je kňazská reč, ale jediná realita, ktorá môže učiniť cirkev zaujímavou pre mužov a ženy našich čias".

Svoj vlastný komentár prezentoval aj Andrea Tornielli, bývalý novinár a zakladateľ vyššie spomínaného webového portálu a v súčasnosti edičný riaditeľ Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice. Napísal, že šieste výročie zvolenia "nachádza pápeža Františka zamestnaného v roku plnom dôležitých medzinárodných ciest, so začiatkom i koncom charakterizovaným dvoma „synodálnymi“ udalosťami: stretnutím na ochranu maloletých, ktoré prebehlo vo Vatikáne vo februári za účasti predsedov biskupských konferencií celého sveta a špeciálnou synodou o Amazónii, ktorá sa bude sláviť vo Vatikáne v októbri".

Taktiež americký publicista Michael Sean Winters, komentátor webu National Catholic Reporter, pripojil svoj vlastný text k výročiu. V ňom vyzdvihol najmä Františkovu snahu posilňovať prvok synodality v cirkvi a jej rozhodovacích štruktúrach. Napísal doslova, že počas "pokoncilovej doby tu bolo preťahovanie sa lanom medzi tými, ktorí si želali dať sa na nové cesty otvorené II. vatikánskym koncilom a tými, ktorí chceli zahatať akékoľvek nové úsilie a ako šiel čas, sily pokúšajúce sa o toto druhé sa javili byť víťaznými. Nikde inde to nebolo viac zjavné ako v dlhých rokoch sv. Jána Pavla II., počas ktorých sa synody biskupov stali bezvýznamnými. (...) Boli vytvorené celé generácie infantilizovaných biskupov, ktorí sú neschopní konať z vlastnej iniciatívy, spoliehajú sa na rímske kongregácie pri akomkoľvek prijímaní rozhodnutí, ktoré môžu byť urobené len na miestnej úrovni. Vízia dokumentu Lumen gentium ustúpila a len pár biskupov mohlo viesť svoje stáda, tak veľmi boli zaneprázdnení citovaním Jána Pavla Veľkého," vyjadril sa so značnou dávkou kritiky americký publicista.