Svätý Otec František bude už druhým pápežom, ktorý príde do Bulharska. Prvým bol svätý Ján Pavol II., ktorý túto pravoslávnu krajinu navštívil v roku 2002.

Pápež František navštívi mestá Sofia v západnom a Rakovski v južnom Bulharsku. V Rakovski bude 6. mája celebrovať svätú omšu pre prvoprijímajúce deti.

Rakovski v blízkosti Plovdivu má prezývku „bulharský Vatikán“, pretože tam stoja dva najväčšie katolícke kostoly v krajine a má najvyšší počet katolíkov v Bulharsku. Z 15-tisíc obyvateľov tohto mesta je 13-tisíc katolíkov.

V súčasnosti je v Bulharsku Katolícka cirkev tretím najpočetnejším vierovyznaním po pravosláví so 75-percentným a po islame s 10-percentným podielom na obyvateľstve.

Pravoslávna štátna cirkev a islamská komunita sú privilegované aj zákonom. Náboženské menšiny s menej ako jednopercentným podielom na sedemmiliónovom obyvateľstve Bulharska nedostávajú žiadne štátne príspevky. To sa dotýka aj Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa v sčítaní ľudu v roku 2001 prihlásilo len necelých 44-tisíc obyvateľov. 

Katolícka cirkev má v Bulharsku tri latinské diecézy: Sofia, Plovdiv a Nicopoli a apoštolský exarchát v Sofii byzantského obradu. 

Pápež František veľmi pravdepodobne zažije na vlastnej koži tvrdú realitu katolíkov v tejto balkánskej krajine. Synod Bulharskej pravoslávnej cirkvi už začiatkom apríla oznámil, že počas pápežskej návštevy Bulharska sa miestna pravoslávna cirkev nezúčastní na spoločných bohoslužbách alebo modlitbách.

Sofijský apoštolský exarcha Christo Projkov prezradil, že pápež František 6. mája adresuje svetu mierové posolstvo v centre Sofie, „tam, kde na jednom štvorcovom kilometri stojí pravoslávny chrám, katolícka katedrála, mešita i synagóga. U nás sa to označuje za malý Jeruzalem“. Pozvaní na toto mierové stretnutie sú zástupcovia všetkých náboženstiev a konfesií.

Pápež František v Severnom Macedónsku

Siedmeho mája priletí pápež František z bulharskej Sofie do Skopje, hlavného mesta Severného Macedónska.

V malom balkánskom štáte žije mnoho národov. Nezriedka sú medzi nimi spory, hlavne medzi väčšinovým slovanským obyvateľstvom a albánskou menšinou.

Ambíciu dvojmiliónového Macedónska vstúpiť do Európskej únie dlhé roky podkopával spor so susedným Gréckom okolo názvu štátu. Dohoda sa dosiahla v polovici februára 2019. Macedónsko sa premenovalo na Severné Macedónsko.

V rámci desaťhodinovej návštevy pápež František pobudne v Skopje. Rodisko svätorečenej Matky Terézie (1910 – 1997) má oficiálne 540-tisíc obyvateľov a je taviacim kotlom etník. Žijú tu Macedónci, Albánci, Turci, Rómovia, Srbi i Chorváti. Predsudky sú hlboké.

Miestna Macedónska pravoslávna cirkev sa chápe ako štátna cirkev. K pravosláviu sa hlásia dve tretiny obyvateľstva.

V Severnom Macedónsku sa k islamu hlási okolo 33 percent obyvateľstva. Veľkú väčšinu predstavujú sunniti. Moslimami sú väčšinou Albánci.

Katolícka cirkev tu má len okolo 15-tisíc členov, ide o 0,75 percenta obyvateľstva. Pozostáva z dvoch častí: okolo 3 700 katolíkov latinského obradu pochádza prevažne z Chorvátska, Poľska, Slovinska a Slovenska. Žijú hlavne v a okolo Skopje na severe. Približne 11 500 s Rímom zjednotených katolíkov byzantského obradu je sústredených skôr na juhu a juhovýchode krajiny.  

Existujú dve katolícke diecézy, ktoré majú v tomto čase celkovo 25 kňazov: latinská diecéza Skopje a eparchia Strumica-Skopje pre katolíkov byzantského obradu. Obidve vedie 60-ročný biskup Kiro Stojanov. Počtom malá katolícka komunita so svojimi pätnástimi farnosťami a niekoľkými filiálnymi chrámami sa považuje za neutrálnu sprostredkovateľku a budovateľku mostov medzi náboženskými spoločenstvami. V každom prípade, jej materiálne vybavenie je veľmi skromné.