Celková čiastka
Zostávajúci čas
V stredu 26. februára 2020 sa uskutočnilo v Prešove 28. riadne zasadanie Rady hierarchov metropolitnej Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris.
Východné katolícke cirkvi sa dnes označujú ako „cirkvi sui iuris“, hoci treba poznamenať, že aj Latinská, čiže Rímskokatolícka cirkev je cirkvou sui iuris. Niekedy sa tento termín prekladá aj doslovne ako cirkvi svojho alebo vlastného práva.
Pomenovanie cirkev sui iuris bolo zavedené pri promulgovaní Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO) v roku 1990. Do kódexu kánonického práva (CIC) Rímskokatolíckej cirkvi sa pojem cirkev sui iuris dostal v roku 2016, a to vďaka zmenám, ktoré v ňom vykonal pápež František svojím motu proprio De concordia inter codices.
Metropolitná gréckokatolícka cirkev na Slovensku
Cirkevné právo dnes pozná štyri rôzne typy východných katolíckych cirkví sui iuris, ktoré definuje Kódex kánonov východných cirkví (CCEO).
1. Patriarchálne cirkvi
2. Väčšie arcibiskupské cirkvi
3. Metropolitné cirkvi
4. Iné cirkvi sui iuris
(Latinská cirkev predstavuje celkom osobitný typ cirkvi sui iuris, ktorú reguluje jej vlastný kódex CIC)
Základným rozlišovacím znakom je hlava týchto cirkví, v prípade patriarchálnych cirkví je ňou patriarcha, v druhom prípade vrchný (väčší) arcibiskup, v treťom prípade metropolita. Iné cirkvi sui iuris môžu mať ako hlavu biskupa alebo exarchu s biskupským alebo len kňazským svätením, vo výnimočných prípadoch administrátora.
Miera autonómie východných katolíckych cirkví
Zásadný rozdiel medzi týmito štyrmi typmi cirkví sui iuris spočíva v miere ich autonómie. Najvyšší stupeň autonómie majú patriarchálne cirkvi, ktoré môžu napríklad zriaďovať či rušiť eparchie (biskupstvá) na svojom území a voliť si patriarchu. Ten nie je schvaľovaný rímskym stolcom, rímskemu pápežovi zasiela len tzv. list spoločenstva.
Väčšia arcibiskupská cirkev je vo svojich právach veľmi podobná patriarchálnym cirkvám, rozdiel je napríklad pri voľbe vrchného arcibiskupa, ktorý už potrebuje schválenie rímskeho apoštolského stolca. Najvyššou autoritou týchto cirkví je synoda biskupov spolu s patriarchom, resp. vrchným arcibiskupom. Synoda napríklad volí biskupov, ich voľba si vyžaduje potvrdenie z Ríma.
Autonómia metropolitných cirkví, medzi ktoré sa zaradzuje aj Slovenská gréckokatolícka cirkev sui iuris, je výrazne menšia než v predchádzajúcich prípadoch. Metropolitná cirkev nemá synodu biskupov, ale podobný orgán, ktorý sa nazýva Rada hierarchov. Tá nemôže sama zriaďovať nové biskupstvá ani voliť biskupov, navrhuje iba trojicu kandidátov, z ktorých potom Rím vyberie nového biskupa.
Najmenšiu autonómiu má štvrtá kategória (iné cirkvi sui iuris). Tá nemá ani synodu biskupov, ani radu hierarchov, teda žiaden orgán spoločného riadenia a rozhodovania.
Princíp synodality
Východné cirkvi zdôrazňujú princíp spoločenstva, čo platí aj pre správu cirkvi. Synodalita je charakteristickou a podstatnou črtou východných cirkví, katolíckych aj nekatolíckych. Moc sa nedáva do rúk jednej osoby, ale sa vykonáva v spoločenstve, ktoré má svojho predsedajúceho (grécky protos). Patriarcha aj vrchný arcibiskup sú skoro vždy viazaní vo svojich rozhodnutiach súhlasom alebo vyjadrením synody, v metropolitných cirkvách rozhodnutia robí Rada hierarchov na čele s metropolitom. Protos predsedá, ale nemôže rozhodovať sám.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram