Celková čiastka
Zostávajúci čas
Prvý vatikánsky koncil zvolal pápež Pius IX. 29. júla 1868 bulou Aeterni Patris. Tento v poradí 20. všeobecný koncil Katolíckej cirkvi sa začal 8. decembra 1869 vo Vatikáne.
24. apríla 1870 konciloví otcovia jednomyseľne prijali dogmatickú konštitúciu De fide catholica, ktorá obsahovala základné náuky kresťanstva.
Keď rokovali o schéme De Ecclesia Christi, ktorá obsahovala aj stať o neomylnosti pápeža, konciloví otcovia sa rozštiepili na dva tábory. Niektorí z Vatikánu odcestovali.
Zvíťazila väčšina a tak 18. júla 1870 Pius IX. schválil dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, v ktorej proklamoval, že pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra), je neomylný.
Pripomeňme, že...
Neomylnosť (lat. infalibilitas) je Boží dar (charizma), ktorý Kristus prisľúbil (Mt 28,18; Mk 16,15-16; Sk 1,8; 26,17) a Duch Svätý udeľuje Kristovej Cirkvi (Sk 2,1-4; 9,15; 2Tim 4,1-4), aby viedla ľudí k spáse.
Neomylnosť je účasťou na Kristovej autorite. Vykonávanie tejto charizmy môže mať viacero podôb. Najvýraznejšie sa prejavuje ako nadprirodzený zmysel pre vieru u Božieho ľudu (Lumen gentium 12,25) a ako charizma spojená s Učiteľským úradom pápeža (dogma o neomylnosti, Katechizmus Katolíckej cirkvi 891).
Neomylnosť prisľúbenú Cirkvi má aj zbor biskupov, keď vykonáva najvyšší učiteľský úrad spolu s Petrovým nástupcom, predovšetkým na ekumenickom koncile (Lumen gentium 25). Charizma neomylnosti sa vzťahuje len na pravdy viery a mravov.
Zdroj: Štefan Vragaš a kol., Teologický a náboženský slovník. II. diel, SSV, Trnava 2008.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram