Celková čiastka
Zostávajúci čas
Ôsmeho decembra 2019 uplynulo 150 rokov od zahájenia Prvého vatikánskeho koncilu (1869-1870). Dvadsiateho októbra 2020 uplynie 150 rokov od jeho odloženia na neurčitý čas, lebo pre francúzsko-nemeckú vojnu koncil nemohol pokračovať vo svojej práci. Spoznajte okolnosti, ktoré viedli k zvolaniu 20. ekumenického koncilu Katolíckej cirkvi. Napríklad vypočutím si relácie História a my zo 17. septembra 2020. Reláciu nájdete v archíve Rádia LUMEN.
Ako napísal nemecký historik Christian Lange, na poradách prvého koncilu vo Vatikáne sa zúčastňovalo približne 600 až 700 biskupov, prezidenti mníšskych kongregácií a generálni predstavení rádových spoločenstiev. Prevažovali účastníci z románskych krajín, ktorí dohromady predstavovali okolo 64 percent prítomných. Z anglosaskej oblasti – vrátane Spojených štátov amerických – pochádzalo okolo 14 percent koncilových otcov. Z nemecky hovoriaceho priestoru prišlo približne 8 percent. 46 účastníkov reprezentovalo východné katolícke cirkvi. 50 pricestovalo z Latinskej Ameriky. A tak okruh účastníkov na koncile odrážal celosvetovú Katolícku cirkev.
Hoci z celkovo 65 schém predložených piatimi prípravnými komisiami bolo 5 bližšie prerokovaných na prvom vatikánskom koncile, koncil schválil len dva dokumenty. Po vypuknutí nemecko-francúzskej vojny, po odchode francúzskych jednotiek a napochodovaní talianskych zväzov do Ríma bola 20. októbra 1870 synoda rozpustená.
Dogmatická konštitúcia o katolíckej viere
Zatiaľ čo kontroverzne diskutovaná bola otázka o neomylnosti pápežského učiteľského úradu, pri porade o dogmatickej konštitúcii o katolíckej viere Dei Filius z 24. apríla 1870 vyšla najavo vysoká zhoda.
Táto konštitúcia zdôraznila najskôr, že existuje len jeden Stvoriteľ, ktorým je sám Boh. Tento je všemohúci, a preto „nekonečný rozumom, vôľou a každou dokonalosťou“.
Pretože svet bol stvorený týmto Stvoriteľom „celkom slobodným rozhodnutím“, môže „byť s istotou poznaný prirodzeným svetlom ľudského rozumu zo stvorených vecí. To znamená, že prvý vatikánsky koncil sa prihlásil k prirodzenej teológii.
Aby dal stvoreniam informáciu o svojom vlastnom bytí, tento Boh Stvoriteľ sa ľuďom zjavil ešte aj „nadprirodzenou cestou“ – a síce, ako to sformuloval Tridentský koncil, „v napísaných knihách a nenapísaných tradíciách“.
Pretože človek „celkom závisí od Boha ako od svojho Stvoriteľa a Pána a stvorený rozum je celkom podriadený nestvorenej Pravde, máme zjavujúcemu Bohu vierou preukazovať úplnú poslušnosť rozumu aj vôle“. Pán preto ustanovil Cirkev „ako strážkyňu a učiteľku zjaveného slova“, aby mohlo byť „spoznané všetkými“.
Pretože Cirkev takýmto spôsobom „pevne drží pravú vieru a neustále v nej zotrváva“, neexistuje ani protirečenie medzi vierou a ľudským rozumom, lebo „ten istý Boh, ktorý zjavuje tajomstvá a vlieva vieru, vložil do ľudského ducha svetlo rozumu“. Preto „holé zdanie nejakého takého protirečenia pochádza zväčša z toho, že pravdy viery sa nechápu alebo nevysvetľujú v zmysle Cirkvi alebo sa výmysly rozličných mienok vydávajú za výdobytky rozumu“.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram