Deň 16. august 2005 nebol pre brata Aloisa dňom povýšenia. Keď ho na Svetových dňoch mládeže s novým pápežom Benediktom XVI. v Kolíne nad Rýnom zastihla správa o násilnej smrti 90-ročného zakladateľa Taizé brata Rogera, bolo jasné: odteraz musí on, švábsky katolík Alois Löser viesť ako prior slávne ekumenické spoločenstvo Taizé. Robil to s víziami a nápadmi, vždy s priateľskou oddanosťou a pokorou – až kým v roku 2019 nezasiahol všadeprítomný cirkevný démon aj v Taizé: obvinenia zo zneužívania voči trom jeho spolubratom. Teraz, po 18 rokoch, chce brat brat Alois odovzdať štafetu.

Od roku 1973, od svojich 19 rokov, žije brat Alois, rodák zo Stuttgartu, na burgundskom kopci. Ako návštevník sa nadchol pre myšlienku Taizé a zažil prípravný rok na takzvaný Koncil mladých, ktorý sa začal v Taizé v auguste 1974. Na jar 1974 strávil tri týždne v komunistickej Prahe. Tam pocítil, ako povedal v rozhovore pre Katolícku tlačovú agentúru (KNA), „aké možnosti má Cirkev, aby prekračovala hranice – a aká veľká dynamika pre zmierenie a pre toto prekračovanie hraníc vychádza z Taizé“.

Otvorenie „Koncilu mládeže“ bolo veľkým sviatkom. Brat Alois: „Vládla skutočná atmosféra prelomu; nádej, že sa zmenia mnohé veci v cirkvi a spoločnosti: viac spravodlivosti, silnejšia kresťanská angažovanosť.“ Začiatok sedemdesiatych rokov bol divokým obdobím – narážka na študentskú revoltu. Čo priťahovalo vtedajšiu mládež na tomto „koncile“ v Taizé? Brat Alois: „Cítili sme, že tu je miesto, kde nás vypočujú, kde môžeme byť tými, kými sme, bez toho, aby sa na nás hneď kládli požiadavky.“

K otvoreniu „koncilu“ prišlo počas troch dní 40 000 mladých ľudí. Pršalo a pršalo. Na spoločné modlitby boli postavené veľké stany. Samotný zakladateľ Taizé brat Roger neskôr zhodnotil koncil ako neúspech a zmenil jeho smerovanie. Nie všetko by sa malo sústrediť na Taizé. Mladí ľudia by mali mať konkrétny vplyv na (miestnu) cirkev.

Taizé ako „miesto prechodu“

Slovami brata Aloisa: „Nechceli sme vybudovať organizované hnutie mladých v Taizé a v okolí Taizé. Naša výzva je dodnes: „Choďte do svojich farností, tam je miesto cirkvi. Viera sa dá žiť len v spoločenstve, a to sa musí odohrávať vo vašej miestnej cirkvi!“ Taizé je „miesto prechodu, miesto pre pútnikov“.

To však nebol prípad brata Aloisa: Taizé zostalo jeho životom. V novembri 1974 vstúpil do spoločenstva ako brat Alois. Študoval teológiu v Lyone, ale nie je kňazom. Kto sa s ním rozpráva, zažíva srdečnú a veľmi integrujúcu osobnosť. Jeho mladší bratia mu dali prezývku „archanjel“. Už v roku 1997 ho brat Roger označil za svojho nástupcu.

Odvtedy brat Alois čoraz viac preberal organizačné vedenie spoločenstva a bol koordinátorom európskych stretnutí Taizé. V strednej a východnej Európe zakladal útulky pre ľudí v núdzi. Doma v Taizé okrem iného organizoval veľké stretnutia mládeže, ale aj zložil niekoľko typických duchovných piesní.

Tento hostiteľ a integrátor vidí jedno z tajomstiev úspechu spoločenstva Taizé v jeho jednoduchosti – a v spoločnej modlitbe. S bratom Aloisom a pod jeho vedením Taizé neustále otvára nové oblasti pôsobenia: migrácia a solidarita, strach z neznámeho. Spoločenstvo je aktívne aj na medzinárodnej úrovni: v Afrike, Číne a na Kube.

Šokom – pre mnohých dnešných i včerajších stúpencov Taizé – bolo v lete 2019 oznámenie, že aj táto charizmatické spoločenstvo v Burgundsku čelí obvineniam zo zneužívania. K činom malo dôjsť najmä v období od 50. do 80. rokov minulého storočia; dvaja z troch obvinených bratov už boli mŕtvi, jeden nie.

A nedávna prítomnosť v sebe skrývala stále nové obvinenia. Demoralizujúce pre človeka, ktorý sa s idealizmom a už aj tak ťažkým batohom vydal niesť obrovský duchovný odkaz do novej budúcnosti. Teraz, keď počnúc adventom odstúpi z vedenia spoločenstva, určite si spomenie na nočnú cestu bohatú na myšlienky v roku 2005, ktorá ho preniesla zo Svetových dní mládeže v Kolíne nad Rýnom k plnej zodpovednosti v Taizé.

Zdroj: Kathpress